Zlodej príbehov - pokračovanie 37
Avšak nastaviť svoju tvár číremu svetlu tiež nie je jednoduché. Aj na to je treba neskonalú odvahu, pretože spaľujúca žiara vás môže vprvom okamihu oslepiť apopáliť vám zmysly, strhujúc zvás pri tom rubáš temnoty, ktorý sa na vás hneď pri prvom dotyku prilepí ako pavučina. Ten, čo sa na to odhodlá spočiatku nič neuvidí, pocíti len spaľujúcu žiaru čistoty vyťahujúcu na svetlo všetku špinu usadenú vjeho póroch. Len tí najodvážnejší dokážu zostať nehybne stáť aodolávať neskrotnej sile pravdy.
Zlodej príbehov - pokračovanie 36
Týmto spôsobom by som mohol pokračovať donekonečna anikdy by som neskončil. Mohol by som rozprávať arozprávať, viesť siahodlhé úvahy ovšetkom aoničom, ale to by vás asi nebavilo, pretože by ste sa nikdy nedozvedeli, ako skončila moja dilema, moja malá osobná vojna.
Uprostred temného tunela ma čakalo rozhodnutie. Bola to jedna ztých križovatiek, oktorých som vám rozprával.
Zlodej príbehov - pokračovanie 35
Tak prečo si ztohto rozhodnutia robím takú hlavu. Prečo sa pohnem, zastavím, cúvnem,zase pohnem atak stále dokola, ako alkoholik spytujúci si svedomie nad záchodovou misou. Bolí ma hlava, vdiaľke počujem ten vysoký tón, škrípem zubami, aruka sa stále nehýbe. Už viem, čo je to mizéria života.
Zlodej príbehov - pokračovanie 34
Pred takou voľbou sa práve nachádzam aj ja. Ešte stále nezúčastnene sledujem svoju vlastnú ruku naťahujúcu sa za svetlom, pretože tam je odpoveď, no moja myseľ, akoby to odmietala akceptovať, sa vznáša niekde vhmlách. Apredsa je tu nejaký utajený kúsok môjho vedomia, ktorý tú ruku sleduje asleduje ju veľmi pozorne. Práve tá časť si uvedomuje celú vážnosť tejto situácie avnesmiernom napätí prepadá zúfalému strachu.
Zlodej príbehov - pokračovanie 33
Ako mám však vedieť, čo mám robiť. Ako to zistiť.
Myslím, že toto je dôkaz toho, že patrím medzi tých slepcov, čo si nedovidia ani na špičku svojho nosa. Doteraz som nevedel čo mám robiť, len som sa so zatvorenými očami nechával unášať prúdom rieky.
Zlodej príbehov - pokračovanie 32
Kto teda vidí celok. Kto pozná pravdu. Len ten, kto sa vznáša vysoko voblakoch bez krídiel. Ten ,ktorý stojí mimo tohto sveta ako jeho stvoriteľ, ten ,kto stojí vtomto svete ako udržovateľ, aten, ktorý je týmto svetom tak, ako je svet ním.
Zlodej príbehov - pokračovanie 31
Kto však musí poznať všetko. Na čo mu to bude dobré. Vmojich očiach, očiach smrteľného pozemšťana, je to ani nie tak zbytočné, ale neskonateľne zaväzujúce a. nudné.
Zlodej príbehov - pokračovanie 30
Kľačím pred slobodou, pravdou, voľnosťou. Môžem sa jej dotknúť, ale nechcem. Nechcem lebo nemôžem. Hnusil by som sa sám sebe, keby som to urobil azostalo by vo mne ešte niečo živé.
Zlodej príbehov - pokračovanie 29
Človek svojho tieňa je diabolská potvora. Vezme to, čo je krásne azosmiešni to, zdeformuje, zoškliví na nepoznanie od originálu. Toto potom nazýva krásou aumením. Oslavuje hranatosť toho, čo má byť guľaté akrivosť toho, čo má byť rovné, domnievajúc sa pri tom, že objavil skutočnú krásu.
Zlodej príbehov - pokračovanie 28
Ocitnúc sa vo svojej vlastnej pasci, neostávala mi iná možnosť, než viesť nekonečné úvahy otom, čo aj tak nemôžem urobiť. Je tak slastné atakpovediac aj praktické, nasadiť si vjednej situácii jednu masku avinej zas inú, podľa toho, ako mi to vyhovuje. Ľudstvo sa už dávno naučilo zo svojich nedostatkov urobiť svoje prednosti. Naučili sa živiť apodporovať schizofréniu vsebe samých, ktorá im umožnila skryť sa za nespočetné množstvo masiek, ktoré im síce pomohli prežiť vtomto nehostinnom svete, ale takisto spôsobili, že pod ich nánosom sme už dávno zabudli, kým vlastne sme.
Zlodej príbehov - pokračovanie 26
Toto je schizofrénia, ktorá čnie vkaždom znás. Zmietame sa medzi tým, čím by sme chceli byť atým, čím sme, čím sme sa sami učinili. Zostali sme stáť na mieste. Ani krok vpred ani vzad.
Zlodej príbehov - pokračovanie 27
Atak aj ja, kľačiaci pred bránou do pekiel, pokiaľ išlo oto čím som, akľačiaci pred bránou do nebies, pokiaľ šlo oto čím som sa mal stať, zvádzal som vsebe svoj malý veľký boj, vktorom mi nikto nemohol pomôcť. Zjednej strany na mňa sršal výsmech azdruhej temný strach mraziaci krv vmojich žilách. Uvedomoval som si len jedinú vec, ato, že toto všetko je fraška. Toto je duchovný svet, ktorý je diametrálne odlišný od toho, ktorý nazývame reálnym.
Zlodej príbehov - pokračovanie 25
Vkútiku duše mi tlela iskrička nádeje, že sa odniekiaľ ozve neznámy hlas apresvedčí ma otom, že sa mýlim. Že zaprie moje podradné myšlienky avyzdvihne ma zo špiny do ktorej som sa zahrabal. Pesimizmus hlboko zakorenený aprúdiaci mojimi žilami ako životodárna krv mohol byť premožený iba nádejou danou niekým, kto nepatrí do tohto sveta. Jedna stránka mojej duše ticho čakala astriehla, načúvala hlbokému tichu, ktoré nič nehovorilo, zatiaľ čo tá druhá spriadala svoje plány podľa obvyklej schémy – nebadane sa priplaziť, zobrať si čo chcem abez zaplatenia či vďaky sa opäť odplaziť do svojej nory.
Zlodej príbehov - pokračovanie 24
Čo teda chcem. Chcem zmeniť svet. Chcem poznať celú pravdu. Ačo potom.
Zlodej príbehov - pokračovanie 23
Konečne, po dobe, ktorá mi pripadala dlhšia ako tisíc rokov, som dorazil kústiu tunela. Padol som na kolená apálčivá bolesť mi vystreľovala do celého tela akoby sa ma dotýkali hroty Diových bleskov. Pekelná horúčava varila všetky tekutiny vmojom tele, chrliac paru zkaždého póru, akoby som bol akousi mýtickou príšerou chrliacou oheň, zahalenou celou vdyme. Atak som sa aj cítil.
Zlodej príbehov - pokračovanie 22
Dnes sa mi naskytla jedinečná možnosť nahliadnuť za onen povestný záves, za materiálnu oponu, hmlu, do ktorej sa halí podstata. Stačí len dôjsť na koniec tunela astrach zanechať vtemnote za sebou. Stačí vykročiť do svetla asplynúť sním. Stačilo splynúť so svetlom.
Prečo to tak je?
prečo má človek potrebu vyjadriť jednu vec tisícimi slovami a tisícorakým spôsobom. prečo jednoduché myšlienky zahaľujeme do kvetnatých slov, keď ani tým jednoduchým myšlienkam nerozumieme. prečo cítime potrebu opísať jednu vec tisícimi spôsobmi a predsa ju nechápeme. prečo každý básnik na svete píše napríklad o láske nespočetné množstvo básní, keď ani sám nevie, čo to láska vlastne je.
Zlodej príbehov - pokračovanie 21
Chcel som sa ho dotknúť. Dotknúť sa tieňa, odlesku toho vznešeného svetla na konci tunela, plaziaceho sa po vlhkom povrchu. Bol to len odraz toho svetla na niečom nečistom, na mojom vnútri, na mojom svedomí, na mojej zapretej prirodzenosti, no stačil len letmý dotyk prstov roztrasenej ruky atelo mi zaplavila vlna slasti tak silná, až mi to vyrazilo dych. Ten pocit bol taký silný, že človek mal dojem akoby sa okolo neho zhmotňoval, akoby sa ho mohol skutočne dotknúť.
Zlodej príbehov - pokračovanie 19
Potom je to len dielo tvojej predstavivosti vtvojej predstave, podotkol hlas vmojej hlave snažiac sa oracionálny tón, no napriek tomu som sa nemohol zbaviť toho nepríjemného mrazenia pocelom tele. Striasol som zo seba túto predstavu. Predo mnou sa opäť črtal imaginárny tunel aobrysy jeho konca zaplavené lúčmi svetla. Neúprosné pišťanie mi trhalo hlavu na kusy.
Zlodej príbehov - pokračovanie 20
Vútrobách tunela sa opäť rozľahlo blažené ticho. Prerušovali ho len občasné pridusené vzlyky apovzdychy malého človiečika, ktorý bol za ten obyčajný (no predsa magický), tichý pokoj nesmierne vďačný. Ten človiečik som bol ja, ukrytý sám vsebe, slzami stekajúcimi po lícach aroztrasenými perami ďakujúci za oslobodenie. Pomoc prišla vposlednej chvíli, preblesklo mi hlavou, pri predstave, čo by sa stalo, keby prišla neskoro, alebo vôbec.
Zlodej príbehov - pokračovanie 18
Ozval sa šuchot neviditeľných nôh. Počul som cudzí povzdych tesne pri mojom uchu. Kvílivý tón obliehal moje vedomie tiesniace sa samo vsebe ako divé zviera chytené voceľovej klietke. Vo zvierajúcom sa obkľúčení nebolo inej cesty, iného úniku, než utiahnutie sa do seba samého.
Zlodej príbehov - pokračovanie 17
.
Naspäť do reality. Stále som sedel vtom istom boxe vtej istej krčme. Zmenil sa len obsah alkoholu vmojej krvi, hoci ja som mal pocit, že je to skôr obsah krvi valkohole.
Zlodej príbehov - pokračovanie 16
LÁSKA. poviete si. Jasné, že viem, čo je to láska. poviete si.
Zlodej príbehov - pokračovanie 15
Musel som sa sám sebe priznať, že predtým, než som vypil prvý poldecák, som nemal oniečom takom ani len potuchy. Začal som piť za iným účelom. Bolo treba umlčať tú beštiu, oslabiť ju ato znamenalo oslabiť do určitej miery mňa samotného. Až potom ma napadli tieto súvislosti.
Zlodej príbehov - pokračovanie 14
Na plece mi dopadla niečia ruka. Až vtedy som si uvedomil, že paralyzujúci šok pominul aja môžem opäť dýchať. Sprudka som nasal vzduch do pľúc aotvoril oči. Srdce mi búšilo ako oživot (prečo ako.
Zlodej príbehov - pokračovanie 13
Kým si muž vdlhom čiernom plášti nehybne prezeral interiér, nevšimol si, že starý pán Harrygan si ho opäť premeriava. Prečo tam tak dlho postáva. Prečo si tak skúmavo prezerá interiér. Očo mu ide.
Zlodej príbehov - pokračovanie 12
Starý pán Harrygan, upriateľov známy ako Harry (Hery) , bol práve zabratý do umývania pohárov – jeho najobľúbenejšej roboty, pretože ju vykonával automaticky, čo mu dávalo možnosť premiestniť sa myšlienkami na miesta svojich snov. – keď kútikom oka zaregistroval pás bieleho denného svetla, ktorý na pár sekúnd preťal šero jeho súkromnej katakomby. Toto miesto je už staré, pomyslel si. Jeho časy pominuli.
Zlodej príbehov - pokračovanie 11
Potrebujem si dať „panáka“, preblesklo mi hlavou. Jednoducho som potreboval urobiť niečo, čím by som otupil svoju myseľ aalkohol bol vtejto situácii tým pravým pomocníkom. Tie myšlienky ma ubíjali. Odvíjali sa prakticky samé od seba aja som len shrôzou počúval ich tiché proroctvá.
Zlodej príbehov - pokračovanie 10
Áno, priznávam sa. Som iba človek adesím sa tohto predpísaného osudu.
Pokračujúc vo svojej ceste som si naraz niečo uvedomil. Prišlo to ako blesk zčistého neba aja som si zrazu všimol určitú spojitosť medzi mojimi úvahami aholým faktom, že pokračujem vo svojej ceste dolu ulicou.
Zlodej príbehov - pokračovanie 9
Neuveriteľné. Je vôbec možné, aby sa človeku niečo také prihodilo. Pýtal som sa vduchu sám seba, kráčajúc pri tom ulicou. Je možné, aby mal niekto vidinu tak intenzívnu adetailnú, hoci akokoľvek neskutočnú, že by podľahol jej sile auveril, že to, čo vidí, je skutočné.
Zlodej príbehov - pokračovanie 7
Zrazu, akoby niekto vo mne prepol vypínač, moje zmýšľanie nabralo iný, desivý smer. Vžilách som pocítil vzrušenie amyseľ mi zaplavili priam perverzné myšlienky. prebehla mnou vlna energie. Pred duševným zrakom sa mi premietalo nespočetné množstvo vymyslených obrazov ascenárov.
Zlodej príbehov - pokračovanie 8
Ľadové kvapky dažďa hnané vetrom mi zboku bičovali tvár. Sklonil som hlavu pohliadnuc na špičky topánok ponorené vprúde kalnej vody valiacej sa po ceste, zktorej sa stalo dočasné koryto takisto dočasného dažďového potoka. Nohy som mal úplne premočené, no tento fakt som vôbec nevnímal, tak ako som nevnímal vodné peklo, ktoré sa okolo mňa rozpútalo. Neprítomne som sledoval jednu nohu, ako robí krok späť, vzďaľujúc sa od kontajnera.
Zlodej príbehov - pokračovanie 6
. A vtedy som to zbadal. Na čiernom predmete sa niečo zableslo. Aj ztej diaľky som okamžite vedel očo ide.
Zlodej príbehov - pokračovanie 5
Pasívne som kráčal ulicou, všímajúc si veci okolo seba. Všade bolo mŕtvo. Po uliciach sa preháňal iba vietor. Kde-tu som zazrel tlmené svetlo vykukujúce spoza okien.
Zlodej príbehov - pokračovanie 3
Telefón prestal zvoniť abytom sa opäť rozľahlo ticho. Zatvoril som oči apo chvíli ich zas otvoril. Mal som pocit, akoby vstenách chodby pulzoval život. Točila sa mi hlava.
Zlodej príbehov - pokračovanie 4
2. kapitola
Prízrak
Urýchlene som opustil svoj súkromný dom hrôzy. Nahádzal som na seba špinavé adokrčené oblečenie, ktoré sa už týždne povaľovalo po byte. Nemal ho kto pozbierať a oprať.
Zlodej príbehov - pokračovanie 2
Vspálni zazvonil mobilný telefón a vytrhol ma zmelancholických driemot spisovateľa premýšľajúceho obudúcnosti. Opäť som sedel vo svojej kuchyni, z rádia sa stále vinula nevýrazná hudba aza oknami šarapatil vietor adážď. Aká mizéria preblesklo mi smutne hlavou. Niekedy by som si želal byť súčasťoujednej ztých detských rozprávok, kde sú krásne princezné audatní rytieri akde sa vždy všetko končí šťastne.
Zlodej príbehov - Úvod
Zlodej príbehov
(Úvod)
Je príjemné počas horúcich letných dní len tak sa prechádzať ulicami predmestia lemovanými starými košatými stromami vrhajúcimi príjemný tieň chrániaci pred páľavou aukrývajúci vás pred zvedavými pohľadmi. Je príjemné bezcieľne sa potulovať ulicami mesta asledovať svet pomaličky plynúci pod vašimi nohami. Je príjemné sledovať ľudí prechádzajúcich okolo vás, ponáhľajúcich sa či bezcieľne sa potulujúcich, apritom popustiť uzdu svojej fantázii avymýšľať neskutočné alebo možno aj skutočné príbehy atým sa priblížiť ktajomstvám ukrytým vtvárach neznámych, putujúcich bez povšimnutia okolo vás.
Čo sa skrýva vich tvárach.
Zlodej príbehov - pokračovanie1
kapitola
Predtucha
Odohralo sa to na prelome jesene azimy, keď už všetky plody boli pozbierané azem sa pripravovala na oddych pod snehovou pokrývkou. Lístie zožltlo aopadalo pod nájazdmi poryvov vetra. Počasie sa ochladilo aprírodu bičoval častý studený dážď. Starí ľudia sa opäť sťažovali na bolesti vkĺboch asľubovali krutú zimu.