Vyčerpaná
Zamestnanci chránených dielní majú odísť vutorok na týždenný pobyt do Nízkych Tatier. Petra zostáva doma, lebo bariéry. Nerada sa zúčastňuje kolektívnych akcií, ale keď ju so sebou nezoberú, cíti sa dotknutá, urazená. Voľno majú už od pondelka.
Nesedela
Naši mladí raňajkujú. Dvojročná Nina odbehne do detskej izby. Počujú ukulele. To býva predsa na poličke nad stolom.
Čo je normálne
Mama Monka píše.
Potom, ako sa Nina vpondelok cítila lepšie, vutorok sa zasa trochu zhoršila. Podarilo sa jej uchmatnúť vzáhrade hrozno azrejme ho aj zjedla. Čosi jej Mišo vybral zúst, keď ju zbadal.
Tichomír
Dnes máme vkalendári Tichomíra. Koľkokrát denne mama volá na svoje dieťa. Čím je menšie, tým častejšie.
„Ticho.
Všetky sú naše
Pred koncom koncertu na námestí mi cinkne správa.
„Si tu. “ pýta sa Andula.
„Sedím vposlednej rade na kraji, oproti Čajovni pod hradom.
Sú iní, my rôzni
Na poobedňajšiu zmenu prichádzame skôr, sadáme si na lavičku do tieňa ku keramikárke Gabike, ktorá má dielňu susediacu sBaliarňou na ceste. Prišla na cigaretku.
„Ako, Peťka. “ pýta sa dcéry.
Drobnosti 2
Iva.
Sedím v tráve s pohárikom v ruke.
„Na čo čakáš. “
„Ále, na hovno.
Z Vlčieho Vrchu
Gréci si potrpia, aby sa na originál grécky šalát používali plátky.
V rozhovore sa gréckeho kuchára pýtali, prečo je to také dôležité. Vraj aby ste v reštaurácii mali istotu, že ste dostali originál čerstvý kus fety, nie kocky, ktoré niekto povyberal z nedojedenej porcie.
***
Cez víkend sme stavali"nový sklad", jednoduchý montovaný kontajner, ktorý nám doviezol predajca zOravy.
Mamoviny
https://gabriela-alexy. racan. sk/2024/07/Mamoviny. html.
Mladosť
Petra príde zroboty unavená, sedí vo svojom kútiku na sedačke. Hanka aNina fičia od rána, horúčava ich nezmáha, energie majú na rozdávanie. Keď Hanka pristane na sedačke obvyklým spôsobom – preskočí ju zozadu flopom, Petra ju napomenie: „Hanka. Nemohla by si si aspoň raz sadnúť normálne.
Lúčenie
Mladí odchádzajú na tri týždne do Chorvátska, rovnako, ako minulé leto. Unás boli naposledy. Zať Mišo ma schmatne ešte vobývačke, vystíska.
„Čo blbneš.
Za jedným stolom
Píšem môjmu Mirovi.
Včera sme oslavovali Vladovu sedemdesiatku. V reštaurácii Čarodej. Bolo to príjemné posedenie.
Kto nezažil, nevie
ručička vkĺzne do ruky
krehká na silný stisk
bezbranná pre veľký svet
posvätný pocit
Kozliatko
Od Ivany.
Minulý týždeň sa na pasienku narodilo asi už naozaj posledné kozliatko tejto sezóny. Vybrali si smamou kozou krásne miesto pod vyvráteným dubom. Previezli sme ich domov do samostatného prístrešku, kde strávili prvé dni.
Akože
Vychádzame sPetrou zcukrárne. Priestor okolo Centra je široký, ale poplátaný, hľadáme schodné miesta pre vozík, podľa potreby meníme smer.
„To čo robíte. “ skríkne mladá pani na bicykli.
Zvedavá
Mama Monka vpredsieni chystá deti na odchod. Tato Mišo ešte nakukne do obývačky, rozlúčiť sa schalanmi. Vznikne krátky dialóg, padne spojenie – je to na hovno. Dvojročná Nina vbehne do izby adožaduje sa: „De je hovno.
Osamostatňovanie
Monka píše:
My sme dnes dali pokus číslo jedna vosamostatňovaní sa detí pri spánku. Hanka (5 rokov) spala bez žmolenia môjho pršteka na poschodovej posteli hore. Ja som spala dole, musela som tam byť celý čas, lebo sama sa bála. Potom už spala pekne.
Celý život
Celý život
26. 4. 2024
Tato Mišo odovzdá deti medzi dverami, ponáhľa sa k zubárovi pre mamu Monku. Je čas obeda, deti sa vyzlečú, umyjú si ruky.
Drobnosti
Hrám sa sdeťmi, okrajovo započujem Petru sMonkou.
„Ja ďakujem Bohu, že som na tom, ako som. On sa nedokáže sám ani napiť, nič,“ rozpráva Petra.
„Ty ďakuj mame, nie Bohu.
Dilema
„Dievčatá, keď si nájdete čas, skontrolujte mi toto. Či je to zrozumiteľné, či tam nie sú chyby atak,“ posiela Iva text.
Petra: „Je to zrozumiteľné. Vo vete – Všetko dobre dopadne aak.
Rodina očami detí
22. 3. 2024
Hanka si nosí knižky, po každej sa uvelebí na mojich kolenách. Sedí, leží, otáča sa, žmolí mi prsty, ruku kladie okolo krku a ja čítam.
Zvládne všetko
22. 3. 2024
Hanka otvára ďalšiu skrinku. Už nič pred ňou neschovám.
Moje malé
9. 3. 2024
Hráme sa sNinou vpodkroví, dobehne Hanka: „Vy ste tí zlodeji, čo mi ukradli kľúče. “ kričí, schmatne Ninu za trigovicu takou silou, že spadne na zadok.
Odpustila si nám, kým si žila
každý deň lyžičku medu do čaju
čo som predtým neznášala
krížovky lúštim drobučkým písmom zrazu
ako ty mami
Múdre dievčatko
Múdre dievčatko
1. 3. 2024
„Poďme si skladať puclíky. “ volá ma Hanka do podkrovia.
Kým vás všetci chcú
Kým vás všetci chcú
25. 2. 2024
Hanka si vyberie knižku, vyskočí mi na kolená: „Čítaj. “
Pribehne ku mne Nina, chytí ma za koleno: „Gabka, hoje.
Tak veru
Tak veru
26. 1. 2024
Správy z Nemšovej. Monka píše o švagrovi: „Tak Jurajovi včera úspešne uvoľnili obličku, už sa má lepšie, aj ciká.
Dedo a dedo
Dedo a dedo
15. 1. 2024
Monka pošle video.
Dedo Mišo sedí na posteli, hrá na gitare aspieva.
Iba raz
Iba raz
10. 12. 2023
Sobota. Celá rodina ide brigádovať, posledné práce na vyprataní maminho bytu.
Pre koho?
Pre koho.
27. 11. 2023
Vcukrárni Ona pečie prebehlo milé rodinné stretnutie.
Spisovateľka
17. 11. 2023
Keď som začala písať, posielala som texty do rôznych súťaží. Povyhrávala zopár cien, prestalo ma to baviť.
Parené buchty
Vypratávame byt po mame. Ponúkame sa, nech si každý zoberie, čo sa mu zíde, niečo pre spomienku. Iva už dávno sníva obabkiných parených buchtách. Monka nemá čas, ja chuť.
Zrkadlo
Vrátime sa večer domov, v obývačke na stole je obal od tyčiniek, ktoré zjedli pred odchodom do mesta.
„Hani, zanes, prosím ťa, toto do kuchyne. Do plastov,“ obrátim sa na Hanku, nech to Nina nedáva do pusy.
Založí si ruky na hrudi atvári sa odmietavo.
Chémia
Kým Haňa nechodila do škôlky, dostala u mňa po obede tyčinku zo sušeného ovocia bez cukru abola spokojná. Vškôlke sa oslavuje, deti nosia cukríky, lízanky, neviem, čo všetko, atak jej jazýček zmaškrtnel. Rodičia sa snažia, aby nezjedla všetko cestou domov, ukladajú doma do skrinky. Každý deň dostane jednu sladkosť.
O zodpovednosti
Naši sú tu od rána. Nina sa od Hanky rýchlo učí. Ako sa zatvoriť do skrine, ako premiestňovať veci medzi podkrovím aobývačkou tak, že na to prídem až na druhý deň. Tatino išiel do práce, zobrali sme ich sMonkou na ihrisko.
Nepriznaná
„Mamoviny sú denník mamy Zuzkypísaný očami, srdcom a rukou jej dcéry Gabenky,“ hovorí Miro. „Ako čitateľ Mamoviny vnímam ako vyrovnávanie sa Gabenkyso zložitým v čase sa meniacim vzťahom s mamou a zároveň ako zápas s mamou v sebe samej. “
„Hm. premýšľam.
Píšem na čet Sihoťárky
Dievčatá, sedíme v cukrárni Ona pečie a pri koláčiku premýšľam. Nedávajte ma do toho hrobu. Viem. Pôvodne som chcela ísť na policu vedľa tatu.
Zážitky
Monka píše.
My už sme doma zvýletu. Včera apredvčerom sme si ešte dopriali dva adrenalínové zážitky. Predvčerom hodinová prehliadka hradu Kost, kde sa Nina snažila prekričať sprievodkyňu.
Len tak
môj brat Július
Vánok, čo zrána povieva
V neskorý večer povie vám
Že on si fúka
Otca vášho
Usadíme sa za stôl v reštaurácii, objednáme si. Všimnem si, že na opačnom konci sedí Petrin otec srodinou. Zrejme nás videli prichádzať, vstane aide za nami.
„Odkiaľ idete.
Nabudúce radšej pešo
Kbratovi chodievame pešo, je to hodinka tam, hodinka späť. Popri Váhu, cez most, pekný výlet. Vzhľadom na tropické horúčavy, rozhodla som sa vpodvečerných hodinách pre cestu tam autobusom, domov pôjdeme pešo. Čakáme na šestku na zastávke Považská kotolňa.
Neznámy
Taký zvláštny podchod. Vlete ho absolvujeme takmer denne. Dole briežkom, zatočiť, rovno, zatočiť, hore briežkom. Posledný úsek je náročnejší, vozík tlačím zohnutá, ruky vystreté, hlava sklonená,vduchu počítam kroky.
Poklady
Nevideli sme sa štyri týždne. Vraciam sa sPetrou zroboty, vdiaľke vidím našich. Idú nám naproti. Haňa sa rozbehne, vystúpim spoza vozíka.
Imunitný systém
Naši sa po troch týždňoch vrátili zChorvátska. Zažili veľa pekného, ale. Nina mala pred koncom dovolenky tri dni teplotu nad tridsať deväť, tak sa vsobotu rozhodli navštíviť pohotovosť. Vydali sa hľadať ju otretej popoludní, keďže nikde nablízku nič nefungovalo, na urgent do Zadaru dorazili opiatej.
Hankine perly
Iva doletela na pár dní do Chorvátska za Monkou ajej rodinkou. Píše.
Večer sme sa boli prejsť. Hana hovorí: „Ukážem ti takú búdku, kde je Panna Mária.
Vzorec
„Pozri, čo mi nechal. “ ukazuje prstom mama. Sme u nich v kuchyni. Na stole rozbalené Marína keksy, na papieri zostali dve omrviny, odlúpené rožteky.
Ustarostené matky
Správy zChorvátska. Zobrali sme aj maróda na vzduch. Mala dnes tridsaťdeviny horúčky, museli sme prestriedať paralen aj ibalgin. Po večernom paralene sa jej polepšilo.
Pátrame
Iva už niekoľko rokov pátra po svojich príbuzných. Prvotné informácie získavala odo mňa aod babky, ďalej hľadala cez internet. Archívy, matriky, niekam zašla osobne. Vždy vzime, keď je na farme menej práce, kúsok po kúsku sa posúva ďalej.
Pravidlá či výhovorky
Deň sa chýli ku koncu, rodičia začínajú baliť, my sHankou sa ešte hráme vpodkroví. Ukladá bábiku do fusaku, prikrýva ju uterákom, je zaujatá starostlivosťou oňu.
„Hani, zbehnem na chvíľu dole, chcem dať mamine niečo zchladničky, aby som nezabudla. Hneď som späť.
Výnimočnosť
Poslal si mi celý album fotiek a videí, bolo ich neúrekom. Najskôr som ich prebehla prstom, mihali sa mi pred očami a potom začala vychutnávať po jednej. Bol tam záber z kuchyne, malý plechový smaltovaný hrnček, tam dopísané mir a šípka na uško. Zábery z rozsiahlej záhrady, kvety, zákutia, sošky.
Hoci so západom slnka
bývame spolu viac
než keď sme museli
nik nediktuje čas počet miesto
ten zjedol málo
Som slobodná
sezóna koncertov bez strechy
nádvorie hradu
svetelné efekty nahrádza slnko
posledná skladba načasovaná na západ
Zlatíčka, či buldozéry
Vo štvrtok prichádzajú moje zlatíčka, Petrine buldozéry, ako ich od istej doby volá. Ktovie, prečo. Najskôr obed, Ninu dať spať. Hanke prečítam štyri rozprávky, sedí, odmieta si aj ľahnúť.
Štvorročná Hanka
Monka píše.
Ráno sme zapli hriankovač aMišo vraví: „Vonia ako byt babky Zuzky. “
„Áno. Aj ja si na ňu vždy spomeniem, keď ho zapnem,“ súhlasím.
Po dovolenke
Monka píše: „ Mišo povedal, že už sjeho rodičmi nikdy nikam nepôjdeme. Ale to hovorí vždy aza rok zabudne. On trpí tým spomienkovým optimizmom. Mňa nenasierajú tak, ako jeho.
V marci
Ivana píše.
O siedmej ráno vymýšľam logistiku, ako čo najrýchlejšie nakŕmiť Gabine kozliatka, aby som sa mohla čo najrýchlejšie vrátiť do vyhriatej postele a pokračovť v spánku. Nakŕmim a idem dať ešte kontrolnú obchôdzku.
Irma – kozliatko, narodené, usušené, stará sa.
Telefonát
Mama volá: „Gabika, mala by si mi voľačo doniesť. “
„Mami, ja neviem. ako ti to mám povedať. je to také.
Plavba
Iva je koncom apríla práve unás, keď jej zvoní telefón.
„Chryma volá. Asi nám doviezli babku zNitry. Áno.
Sjúzn dopísala
Tieto dva listy boli vytrhnuté. Nasledovala cenzurovaná verzia, ktorú ste práve dočítali. Napokon ich predsa vložila do zošita. Zrejme si povedala – nech.
Píše nám Sjúzn 1
Ako ten čas letí. Život prešiel aje tu jeseň života. Čítala som vknižke Choď za hlasom srdca toto: Keď sa náhodou dožiješ osemdesiatky, potom pochopíš, že vtomto veku sa človek cíti ako lístie koncom septembra. Ešte visíš tam hore, ale už vieš, že je to len otázka krátkeho času.
Píše nám Sjúzn 2
Po vychodení piatej triedy ľudovej školy, som sa rozhodla ísť do meštianky, pretože som sa chcela učiť atu nebolo čo. Zmojej triedy nešiel nikto, iba Sveto Ábel do gymnázia. Nebola som však sama, išla so mnou Anča Benková, odva roky staršia. Chodili sme spolu tri roky, poctivo každý deň, tri kilometre na stanicu do Kostolnej.
Píše nám Sjúzn 4
Už počas práce v Kostolnej som začala chodiť smojim mužom. Bolo to veľmi pekné. Každé ráno ma privítal, po práci odprevadil domov. Bol veľmi pozorný anajmä slušný.
Píše nám Sjúzn 3
Skončila som školu v roku 1946, teda tesne po skončení vojny. Pomery boli také, že som nemohla dostať miesto. Spolužiak mi poradil, bolo voľné miesto na sekretariáte Demokratickej strany. Bolo tam dobre, no netrvalo to dlho.
Milí moji
Púšťame sa do vypratávania bytu. Zisťujeme, že bledomodrý zošit bol posledný zmaminých zápiskov, ktoré viedla od roku 1995. Listujem, záznamy sa smenšími obmenami opakujú. Prvé roky sú otom, čo upiekla, čo upratala, aké má výsledky krvi, tlak, štítna žľaza, ako sa cíti, čo ju bolí.
Logika štvorročnej
Mišovci navštívili Ivu na Vlčom Vrchu. Hanka vlečie zpasienka veľký kus dreva.
„Načo ti to bude. “ pýta sa mama Monka.
Útržky
„Mamuška, čo ti chcela babka ešte povedať. Myslíš, že to bolo niečo dôležité. Alebo sa jej len zdalo, že ti chcela niečo povedať. “ pýta sa Petra.
Spokojná?
Ivana volá: „Doktorka povedala, že cez víkend nič nevybavíme. Papiere budú nachystané najskôr vpondelok na obed. Aj tak idem vpondelok do Trenčína. Zastavím sa vseniorville pre doklady a oblečenie, potom pôjdem do nemocnice, odtiaľ rovno do pohrebnej služby ana matriku.
Skús hlasnejšie, mami
Vpiatok. Mama nevolá, skúsim oštvrtej ja. Zodvihne telefón, počujem slabučký hlások.
„Mami, skús trošku hlasnejšie.
Dala mi najavo
Vutorok večer mama nevolá. Asi je unavená po dialýze, vyšetreniach, prvý deň vnemocnici, chápem. Ráno sapokúšam dovolať na geriatriu. Infekčné.
Len aby som vedela
Vpiatok prišli mladí na obed. Na tretiu boli objednaní kbabke.
„Hanka, ideš snami, pozrieť babku Zuzku. “ pýta sa tato Mišo.
Bez sladkostí
Vsobotu podvečer babka Zuzka volá: „Gabika, zle sa mi dýcha, aj kyslík mi dávali, zajtra ti zavolám apoviem, čo sa tu dialo. “
„Mami, veď zajtra je nedeľa. Prídeme za tebou. “
„Ozaj.
Všade jedna Hentá
„Už som vposteli. Mišo ma ukladal. Pýtal sa, či ešte niečo, alebo už je hotovo. Hotovo.
Palacinky
Babka Zuzka volá: „Dnes mám čierny deň. “
„A čože sa stalo. “
„Išla som na dialýzu, buchla som sa do nočného stolíka. Takých boľačiek som ja už mala, čo ani nevedia.
Dozvuky
„Už som sa nemohla dočkať, čo ti zavolám. “
„Čo sa stalo, mami. “
„Celú noc som nespala. Jako ste sa včera do mňa pustili.
Čo je vozík
Prichádzam od autobusu aza bránou už vidím brata, Filipa amamu. na chodítku. Brána je otvorená, nemusím čakať.
„Mami.
Katolíčka
Babka Zuzka volá.
„Ahoj, mami. Boli ste dnes vonku. “
„Neboli.
S kvetom vo vlasoch
Pozerám fotky, čo poslala Katka zo Seniorville. Mama skvetom vo vlasoch, mama lepí samolepky na vajíčko, sústredene niečo obkresľuje, mama na lavičke na slniečku, sveľkým slameným klobúkom. Vyzerá spokojne, keby niekto vyvíjal na ňu nátlak, som presvedčená, že by hodila po ňom kvetinu aj nožnice. Je po osemnástej, ešte nevolala, asi toho dnes bolo na ňu veľa.
Veterník
V sobotu podvečer som na veľkom nákupe. V kabelke zvoní mobil. Iste mama, zavolám jej z domu, nebudem hučať na celé nákupné stredisko. Len čo zaplatím a prejdem pár metrov, telefón vyzváňa znova.
Ani nepamätám
Neviem, či je to náhoda, alebo sa mama rozhodla, sprostredkovať mi udalosti vpriamom prenose. Vo štvrtok po dialýze volá podozrivo skoro.
„Mami, ty si už doma zdialýzy. “
„Ale čoby.
Plače
Vstredu podvečer- babka Zuzka volá. Tá má energie. Volala dopoludnia, bola za ňou Iva apo návšteve znova telefón.
„Áno, mami.
Dve telá
mne sa sníval sen o babke, že mala dve telá a jedno vedomie.
chystala som sa s ňou na prechádzku. bola v takom poschodovom dome a jak som otvorila vchodové dvere, spadla zo schodov. ale v tom som už pod pazuchou držala to "druhé telo" a hovorím jej babi kľud, kašli na to, nejdem ťa zdvíhať za chvíľu "si tu".
Krik
Vpondelok mama volá, je celkom vpohode. Vutorok po dialýze nič, hovorím si, je unavená. Vstredu ráno o ôsmej – babka Zuzka volá. Zazvoní len raz.
Blahoželanie
15. marca sa dožíva 90 rokov Jaroslav Veškrna – náš revírník. Aktuálne sa viac venuje sledovaniu diania vo svete, preto ma vždy poteší, keď ho nájdem vzozname mojich čitateľov.
Telo mierne opotrebované, duša mladá, myseľ bystrá.
Hráme sa
Haňa chodí do škôlky, vídam sa sňou menej, ako sNinou. Buď je chorá, alebo vškôlke. Otváram dvere, sedí na taburetke. Usmieva sa očami, pusou, celým človekom, vidno, že sa teší.
Stráca chuť do života, ale na buchty nie
Vstredu po trhaní zuba nezavolá. Vo štvrtok po dialýze volá, ale je slabučká, na niečo odpovie, na niečo nie. Neviem, či nepočuje, alebo nerozumie, čo sa pýtam. Dozviem sa len, že mala hroznú chuť na sladké amali na večeru puding schlebom.
Sťahujeme sa
Ošiestej zvoní telefón. Babka Zuzka volá.
„Áno, mami. “
Praskanie, šušťanie, žiadne hlasy.
Dohovie
preťahujem sa skosou
ťahám ju za rúčku
belejú mi hánky
viem viem je čas ale
Minerálka
Vnedeľu prichádzam ojednej popoludní. Mama nie je ani pri bráne, nečaká ma ani vo vestibule. Nakuknem do spoločenskej, tá je ešte prázdna. Vyberiem sa kvýťahu, sestrička sa pýta, či mi má niekoho doviezť.
Dobehala
Vstredu bola za babkou Iva. Posedeli vkaviarni u Mišáka, babka si dala zákusok akávičku. Iva priniesla koláčiky priamo zMoravy, na ponúkanie, nech ju neohovoria. Tašku nechali usestirčiek, po večeri si ju vyzdvihne apoponúka.
Poslúchaj, mama
Vonku je opäť nepríjemne. Od rána popŕcha, fúka studený vietor, von nepôjdeme. Mama, napriek počasiu, keď ma zbadá cez oblok, vybieha mi oproti. V pulóvri a veste.
Chceli ste ma vidieť
Otrištvrte na deväť zvoní telefón. Mama: „ Gabika, nehnevaj sa, ak som ťa zobudila, ale zavolaj Monike, nech dnesza mnou nechodia. “
Prečo nevoláš Monike.
„Nezobudila, mami.
Systém nepustí
Prišiel mi list zo zdravotky, že mám chybu vmesačnom výkaze amám kontaktovať Hyacintu Varhaníkovú. Keby to príde mailom, tak si myslím, že to je spam. Celý minulý týždeň som volala na Hyacintine číslo. Chuanita nedvíha.
Ponúkanie
Vonku je od rána nepríjemné počasie. Zamračené, dážď, vietor. Nebudem brať mamu do kaviarne, zostaneme vspoločenskej miestnosti. Vojdem do vestibulu, mamy nikde.
Strašne sa kradne
„Počuješ, jak tu vrieskajú. Pili sme kávu, debatovali. Keď som ti volala, už tu bolo celkom ticho. Zas sa rozrečnili.
Nechutí jej, ale premôže sa
„Gabika, dnes som mala hrozný deň,“ hlási mama plná energie, čo nekorešponduje sobsahom jej oznámenia.
„Čo sa stalo. “
„Ráno ma prišla sestrička zobudiť pred šiestou. Gabika.
Hentá
„Gabika, tak som rozmýšľala, že bol najvyšší čas, aby som odišla zdomu. Ja by som sa už nevládala sama oseba postarať. Včera som bola všatni sJanou. Pre ňu chodí muž autom.
Zasa posledná
„Zas sme viezli najprv Kolára, potom Vitázka anakoniec mňa. “
Je pol šiestej, takto chodila zdialýzy aj do Biskupíc, ale vozili ju prvú.
„Už si večerala. “
„Akurát mi doniesli večeru.
Pečenie
„Včera som ti hovorila, že máme na večeru huspeninu. Ale nebola to huspenina. Bolo to strašne dobré. Nakrájaný zemiak, kúsky šunky, hrášok, uhorka, zaliate to bolo takou jako rozšľahanou smotanou, ktomu rožek.
Postrúhať
„Ten utopenec, to by bolo pre Renátku. Škoda, že odišli skôr. Bola by som jej to dala. To bolo také štipľavé.
Nechutí, stále nechutí
Je nedeľa. Teším sa na návštevu kmame jak malé decko. Aj knej domov som sa tešila, ale inak. Tam na mňa padala tieseň, že ju nechávam samú, že by sme sa mali viac starať o prostredie, vktorom žije.
Bohyňa
Idem kmame vypratať chladničku apozrieť susedy. Prichádzam okolo desiatej, vyťukám kód, dvere sa neotvárajú. Aha, asi budú zamknuté. Prosili sme susedov, aby nezamykali, nikto cudzí sa dnu nedostane, netreba mať obavy.
Oslavy
„Už máš po obede, mami. “
„Áno. Bol vynikajúci. Ale celkom studený.
Liečenie
„Už som sa vrátila zdialýzy asom aj po večeri. “
„Čo ste mali dobré. “
„Bryndzové pirohy. Myslela som si, že tam je len jeden oškvarek, ale našla som štyri.
Výdych
Odveziem Petru na deviatu do roboty.
„Gabika, nemáme veľa roboty, zavolám ti skôr,“ víta ma asistentka.
„Prepáč, Marika, ale dnes asi skôr neprídem. Chcela som ťa naopak poprosiť, či by Petra nemohla zostať očosi dlhšie, keby nestíham.
Na upaženie od citu
jedna zrodín
zmení zajtra
príbeh všetkým
koho sa to týka
Ja ti neviem
Zazvoníme. Otvára nám brat, mama nepočuje. Vojdem do obývačky.
„Gabika.
Prekvapenie
„Ahoj, mami. Už si naobedovaná. “
„Áno. Polievku som zjedla adruhé mám nachystané.
Deti moje
„Nevolala si mi Gabika. “ telefonuje mama.
„Nie, mami. Idem sPetrou na psychiatriu.
Dnes
Andula ma podvečer vytiahla na hrádzu, vyvetrať sa. Po piatej už držím vruke telefón, sledujem displej, aby som včas zareagovala, keď zavolá mama po návrate zdialýzy.
„Áno, mami. “
Dúfam, že nebude počuť okolitý ruch.
Nemá sa kto postarať
„ Ako si spala, mamula. “
„Ale šak dobre. Zobrala som si Ibalgin a spala som. Len som tak rozmýšľala, že o mňa sa celkom nemá kto postarať.
Zlá noc
Opol desiatej ráno zvoní telefón. Mama: „Gabika, zavolaj Ivke, že ztej kávy dnes nebude nič. Nech pre mňa nechodí. To je tak vždy, keď ja sa na niečo teším.
Chlapec
„Gabika, tak sa mi vnoci aj cez deň zle dýchalo, dýchala som, jak keby som bežala. Nemohla som sa dočkať, čo tá sanitka príde. Chrbát ma bolel, ledva som nastúpila. Mala som moc vody na pľúcach.
Hovor hlasnejšie
Ráno skúšam hlas. Petra odobrí: „Hovoríš lepšie, ako včera. “
Ešte si pre istotu odkašlem avyzváňam mame. Volaný účastník sa nehlási.
Pokiaľ chutí
„Podľa Jula sa prežieram,“ začína mama.
„Z čoho si to usúdila. Takto ti to určite nepovedal. “
„No nie.
V krbe ešte nevyhaslo
Popoludní mi volá mama po druhýkrát: „Gabika, nemám program. Pozrite mi niečo. Nebudem telku zapínať len tak. “
„Peti, pozri niečo babke vprograme.
Po roce Vánoce, Vánoce...
„Mami, tak som rada, že Renátka poslala fotku zo štedrej večere. Sála znej príjemná atmosféra. Smeješ sa tak schuti, vidno, že si sa tam cítila dobre. “
„Ale, prosím ťa.
Keď musíš, tak musíš
„Čo mamula, kto mal službu. “
„Rybárová. Aj sme sa povyprávali. “
„Tak si si dala pichnúť injekciu proti bolesti.
Čaro Vianoc
Čaro Vianoc pod hradom. Stánky, koncerty. Ja chodím na všetky, Petra si vyberá. Všetci vedia, ako sa teší na kapelu zPrešova – Komajota.
Injekcia od primára
Ráno mi volá mama: „Môžeš. “
„Sekundu, mamula. Len si dám župan. “
„Čo si ešte neni oblečená.
Záchranka
Volá mi neznáme číslo.
„Tu je Petra P. , nezľaknite sa, mama je pri vedomí. Išla som kbabke apočula som ju kričať.
Padnete na zadok
Tato Mišo mi vedie Haňu, on ide do práce, ojednej začína učiť, opiatej je zuškársky sláčikový koncert vrefektári piaristického gymnázia. My sHankou prídeme, keď sa vyspinká. Mama Monka sa stará oNinu. Napriek tomu, že lekárka sľubovala, že Nina od Hanky kiahne buď nedostane, alebo bude mať ľahučký priebeh, schytala to riadne.
Sjúzn si tak ľahko neudobríš
„Dnes išiel s nami ten istý šofér, čo v utorok. Musel to vidieť, že som bola na neho vtedy strašne najedovaná. Porád sa mi prihováral, do tej sanitky by ma bol tuším aj na rukách vyniesol, tak okolo mňa behal. Takto si ma neudobríš, somár sprostý, som si pomyslela.
Vinník sa našiel
„Gabika, volám ti zo sanitky. Máme takého milého šoféra, neviem, či sa dostanem domov do polnoci. Tak aby si nebola nervózna,“ začína mama, nie zobáv omoje duševné zdravie, ale ako možnosť vynadať šoférovi prostredníctvom mňa.
„Zase mali poradu.
Vychovávame
Tato Mišo prichádza okolo osemnástej zpráce, vybozkáva svoje dievčatá. Navečeraný sa usadí na sedačku, Haňa vylezie na operadlo, nohy si prehodí cez neho, hrá sa mu svlasmi. Nina leží na zemi, podávam jej hračky, cmukám na ňu, smeje sa.
„Hanka, prestaň.
Roxorová tyč
Iva strávila celé dopoludnie sbabkou na očnom. Štyri vyšetrenia vrôznych dverách, kým jej pichli do oka injekciu. Poslali mi fotku zčakárne. Vzelenkavom igelitovom plášti, čiapka na hlave, rúško, vidno jej len smejúce sa oči.
Človeče
Sadám si na wecko, čosi zo mňa padá. Čím nižšie sťahujem nohavičky, tým viac sa niečo drobí na bledé lino. Celkom ma to vyľaká. Viem.
Žrádlo naše každodenné
„Mami, kúp si televízny program, keď pôjdeš sIvou na nákup“, hovorím mame.
„Iva, pripomeň babke, že potrebuje nový program. Dva. Kupujem aj pre Betku,“ píšem Ive.
Bližšie k nenávratnu
pri piatkovom lúčení
zbadám náznak presahu
ako kedysi ubabky betky
pohľadom viac tam
Sjúzn hodnotí, nekritizuje
„Vstredu idem na to očné. Musia mi stými očami niečo urobiť. Ja celkom nevidím. Ale ja im rovno poviem, že na operáciu nejdem, ani injekcie do očí si nenechám pichať.
Obyčajné slová
„Ja, keď poviem nesušné sovo, tak ma za to spdnú,“ hovorí Haňa.
„Moniii, kto uvás hovorí sprdnúť. “ kričím ponad zábradlie dole do obývačky.
„Ja aj Mišo.
Urazená
Haňa má pred sebou plnú misku jahôd, Nina po papaní nevie zaspať. Mrnčí a mama Monka má na stole nedopitú kávu. Beriem jej malú z rúk a čičíkam. Uplynie sotva päť minút, Haňa má zjedené, vyskočí zo stoličky a ide rovno za mnou: „Polož ju.
Dobré ráno
Opol deviatej mi zvoní dole telefón. Zbehnem po schodoch, už ho vruke drží naštvaná rozospatá Petra, podáva mi ho: „Eva. “
„Áno, Evi. “
„Vieš čo, Gabika, práve mi volali zAdamovských Kochanoviec, že chalani neprídu.
Čo sa patrí 2
Sedíme smamou na lavičke vzáhradke.
„Rada tu sedávam, len mi vadí, že tu nemám žiadne súkromie. Každý ma tu vidí, hneď ma zdraví, máva mi. Stromčeky sú ešte malé, kým vyrastú, ja tu už nebudem.
Včera
„Haňa, keď budeš klikať myšou, okamžite ideme dole,“ upozorňujem ju vopred.
Vyskočí mi na kolená, pustím jej tri obľúbené pesničky. Prepnem na word, píše si. Zrazu schmatne myš, pokliká, zahundre si: „Aj tak už chcem ísť dolu.
Čo sa patrí
„Už som to tej Lydke povedala. Včera som ju zastihla vzáhrade. Hovorím jej, Lydka, ty sa ktomu Ferkovi správaš ako kmalému chlapcovi. Stále ho okrikuješ.
Sjúzn pozýva
„Babka sa pýta, či by ste snami nešli na obed. Práve sme vyšli zdiabetológie,“ telefonuje Iva.
„Jasne, my sme sPetrou práve na ceste na Žemberák, prídite za nami, počkáme vás. “
Mama vystúpi zauta celá rozžiarená.
S tebou nestarnem
trochu som pribrala
pri chôdzi sa mi pohupujú prsia
jedno má tendenciu vykĺznuť
mladí by povedali fuj
Neprezlečená
„Idem do roboty. “ zvýši na mňa pri raňajkách hlas Petra.
„Ja viem,“ odpovedám rozpačito. Nerozumiem, očo jej ide.
Momentka
na zastávke autobusu pred obedom
zaspal mladý muž
zalomený vpáse leží na lavičke
ruksak pohodený pri nohách
Vrúcnosť miesto mlieka
Bábätko spinká. Má dva týždne. Mama Monka si prinesie do obývačky tanier svečerou. Nestihne dosadnúť, keď sa prihlási ojedlo malinká.
To by si mi neurobila
Mama Monka vpôrodnici, tato Mišo odchádza pred jednou do práce. Petra má poobednú, odruhej jej začína zmena.
„Poď, babulka, ideme Peťku zaviezť do roboty. “
Obujem jej sandálky: „Tuto ma čakaj, neujdi mi.
Rodina sa zžíva
Rodinka raňajkuje, bábätko spinká.
„Poznám taký stjoj, čo by Ninu ujčite zobudil. Jobí takto – že . “ vydá hlasitý neartikulovaný škrek Haňa.
Adrenalín
Zpôrodnice berieme Haňu na kebab ana antikorovú šmýkaľku. Malú odmieta, láka ju vysoká. Vediem ju po strmých schodoch, ledva nohy prepletá, ale je odhodlaná. Sama by som ju tam nepustila, tatino dovolil.
Utrasené
Som vzáhradke, keď vidím prichádzať známe auto. Odhodím rukavice avyjdem našim vústrety.
Len čo Mišo vystúpi zauta, obráti sa na mňa s otázkou: „Gabi, prečo si mi neodpísala na mail. Som ztoho nervózny.
Vďačná Sjúzn
„O druhej mi volal Julo, či chcem ísť kním, alebo majú prísť oni. Takto on pozýva. Povedala som mu, nech prídu, že mám dosť sladkostí, mám ich čím ponúknuť. Ale on sa musel opýtať Renátky atá rozhodla, že prídu pre mňa.
Čo s ním
Na otázky Miša odpovedám stručne, ani sMonkou nezačínam sama od seba, počúvam ju. Niečo sa im na mne nezdá. Prvá návšteva, druhá návšteva, Mišo provokuje, prečo nemám dobrú náladu, som smutná, čo mi je. Nič.
Sjúzn vychováva
„Niekoho tam máš. “ pýtam sa mamy. Počujem hlasy.
„Boli tu dievčence, ale už odchádzajú.
Až sa pominieš
prichádzam autobusom
splným batohom ataškou
ako kedysi
vybaľujeme spolu
To sa utrasie
„Monika je unavená. Potrebuje si pospať. Ty ju nenecháš. Stále rozprávaš, už si ako tvoja mama,“ prehovorí mi do duše môj zať.
Zobrať, či nezobrať
„Už mi spadli tie ružové okuliare. Vieš, ako som ich zo začiatku chválila,“ začína rozhovor mama.
„Máš na mysli dialyzačné centrum. “ nie som si celkom istá, okom, o čom hovorí.
Trucovitá
„Julo mi povedal, že budúcu nedeľu prídu pre mňa,“ pochváli sa mama.
„Šak neviem, či tam pôjdem. Renáta tu bola pre vajíčka anič nehovorila,“ je neistá vtýždni.
„Mami, keď ťa pozval Julo, určite sa dohodli anemusia ťa volať obidvaja,“ utešujem ju.
Neboj sa, Gabi
Monka rozpráva.
Hana bola včera za plotom ubabky Oly. Našla tam veľké nožnice apovedala, že ide strihať. Babka vydesená, že to nemôže.
Recept na výchovu
„Ešte píšeš. “ pýta sa zať Mišo.
„Píšem. “
„Aj onás.
Tomu nejozumiem
Vylezie na stoličku vPetrinej izbe, pritiahne sa ku stolíku, vyberie zo stojana nožničky.
„Chcem stjihať. “
Oceňujem, že nestrihá, čo jej príde pod ruku, podám jej papier určený do modrého kontajnera.
„Mončí.
Tretia možnosť
Malá sa zobudí osiedmej. Tatino šepká, ona rozpráva nahlas. Opol ôsmej rodičia schádzajú dole na raňajky, oôsmej musia odísť zdomu, aby boli načas vporadni. Nakuknem do izby, malá sedí zabalená vpaplóne, listuje si vknižke, vedľa postele má nočník akotúčik toaletného papiera.
Sjúzn hodnotí
„Gabika, musím ti povedať otých haluškách. To bolo oproti tvojim nie sto ajedno, ale tisíc ajedno. Halušky suché, celkom suché. Slaninku som tam nevidela, ani necítila.
Účastníci konania
Dnes sme mali konečne po troch rokoch vybavovania kolaudáciu čističky. Prišiel pán, ktorý mi rozprával, ako na National Geografic pozerá seriál o ľuďoch, čo zanechajú kariéru, predajú majetok a idú niekde na samotu alebo ostrov žiť do prírody a budujú sebestačné farmy. Že ho to strašne baví a že jeho manželka len gúľa očami, že to zase pozerá. Potom sme sa posadili do kuchyne, žeteda ide spraviť to "konanie".
Volám ti, aby si mi zavolala
Volá Gajdoštínová.
„Dobrý deň, teta,“ ohlásim sa.
Ticho. Počujem iba tetin smiech.
Biť, či nebiť
Haňa mala na olovrant misu jabĺk, mandarínku aešte voľačo. Na večeru zjedla malú pareničku, rajčiny atri celozrnné rohlíčky.
„Ešte chcem jablko. “
Možno by som jej ho dala.
Pokora
„Volal mi Martin,“ začína bývalý manžel. „Ivan zomrel. “
„Ako sa to stalo. “
„Ráno ho našiel ležať na zemi, bol vbezvedomí, chrčal.
Pozornosť
Sedíme sHaňou na schodoch do podkrovia, Petra na sedačke.
„Mňaaau,“ ohlási sa Petra obvyklým spôsobom.
„To čo bolo. Pječo Peťka ujobila mňau.
Babka manipulátorka
„Predstav si, baba Ola mi hovorila, že Hanka by sa chcela pokrstiť, aby mohla chodiť do kostolíka,“ zdôveruje sa mi Monka. „Že asi sBejkou sa otom rozprávali. Povedala som to Mišovi. Ten si zavolal Hanku apýtal sa jej, či sa chce dať pokrstiť.
Malá lesť
Vrátili sme sa od mamy, malá večerala, po niekoľkých prídavkoch naozaj skončila. Rodičia čakali už len na ňu. Schmatla ma nenápadne za ruku: „Gabi, poď. “
Otec spozornel, keď videl, ako ma vlečie na schody: „Hanka, ide sa domov.
Mama má pravdu
Mama príde zdialýzy maximálne spokojná. Prvú ju napichli, prvú odviezli domov. „Hovorila som sestričke, ako sa teším na večeru. Že budem mať údené mäso amajonézový šalát od dcéry.
Čoraz citlivejšia osôbka
„Mariena mi poslala esemesku - zomrel mi brat Jožo, pohreb bude vpondelok odesiatej vNitre. No čo už je ona celkom sprostá. Čo nevie, koľko mám rokov. Hádam tam nepôjdem vlakom.
Moje klbko
Haňa skáče na sedačke medzi mnou amamou Monkou. Robím si srandičky, napodobním hlas mojej mamy: „Hana, poď trošku za mnou. Veď sa mi zdalo, že sme už kamarátky. “
Monka pochopí, smejeme sa.
Veď ja im ukážem
„Teraz som prišla domov. “ hlási mama rozčúlená. „Načo ma odpoja opolhodinu skôr, keď mám potom sedieť všatni. Pýtam sa, kde je sanitkár.
Všetci sú sprostí
„Neuveríš, kde som. Vobchode,“ hlási sa mi mama.
„Dobre, mami, zavolám ti neskôr. “
„Nečakala som, že mi zavoláš tak zavčasu.
Nevypadnúť z roly
Hráme sa na škôlku. Výnimočne na pár minút bývam pani učiteľka. Inak je ňou Haňa aja som celý kolektív. Chlapci, aj dievčatá.
Revidentka
Zaťovi traja žiaci neprišli, skončil v práci výnimočne skoro. Zbalila som tašky a vyrazili sme k mame. Prišli sme za svetla. Po prvýkrát v živote sme počuli: „Tak zavčasu.
Do kariky
„Mami, sme na námestí na koncerte pre Ukrajinu. Zavolám ti, keď prídeme domov,“ zruším mamu skôr, než sa stihne rozrozprávať. Aj tak by som ju tam nepočula anevedela, kedy treba pritakať.
„Predstav si, že sme zasa museli čakať.
Sjúzn si vždy poradí
„Ešte sú uteba. “ ozýva sa mama nečakane. Porozprávali sme sa pred obedom dosýta. Dúfam.
Jablko
SHaňou blbneme vPetrinej izbe. Veľký objav – aj na červenej stoličke sa dá točiť. Keďže je ľahšia, plastová, ide to omnoho rýchlejšie. Keď konečne zastaví, motá sa aja kričím: „Budu blejt, velebnosti.
Lyžovanie
„Mami. Pozji, hovienko. Skojo som sa pomýlila apovedala hovno. “ Naozaj sa pomýlila, alebo jej chutilo použiť zakázané slovo.
Prečo
Mama ma prezváňa. Zostávam vobývačke, veď včera bolo super, neočakávam nič, čo by Petra nemohla počuť.
„Gabika, ty ma už máš plné zuby. Videla som to včera na tebe.
Galéria
Mladí tu týždeň neboli. Na klopkanie otvorím. Haňa sedí na taburetke, vyzúva si čižmičky. Otočí ku mne presmutný ksichtík: „Bolo ti smutno, Gabka, že som ťa netočila na stoličke.
Koho sa báť
Nie som televízny maniak. Väčšinu programov vnímam skôr ako kulisu, maľujem pri nich, štrikujem, čítam, keď Petra pozerá. Seriál Priznanie ma fascinoval už úvodnou piesňou, bohužiaľ, je vnedeľu areprízu nedávajú. Keď brat odíde od mamy do ôsmej, dá sa to stihnúť, posledné dve nedele sa zdržal.
Dozrievanie
řekl ji lásko
mě ubývá sil
já cítil se králem
teď chudák jsem málem
Sjúzn nie je gurmán
„Mamííí. Poď dole. “ kričí na mňa Petra.
„Čo sa deje.
Citové vydieranie
„Dobre som počula. Zajtra dovezú zasa na obed babku. Veď ste sa Monkou zhodli, že je tu bez nej lepšie. Zasa bude rýpať do teba aj do Hany,“ začína dnešný deň Petra.
Kuchárka
Haňa si rozloží maličkú drevenú kuchynskú linku, platničky na sporáku sú iba nakreslené čiernou farbou. Doma má domček skuchyňou, kam môže vojsť, ale táto je ešte po mojich deťoch, iná. Má tam všetko, čo potrebuje, plastové kastróliky, hrnčeky, panvičky, tanieriky, lyžičky, tácku. Navarí aide servírovať.
Papagáj
„Boli sme statinom vzahjadníctve kupovať semienka. Bol tam papagáj ajozpjával. “
„Čo ti povedal. “
„Ahoj.
Nedávne meniny
Počujem klopkanie. Otvorím, Haňa už sedí na taburetke pred dverami. Skôr, než si vyzuje čižmičky, uprie na mňa celú svoju pozornosť aveta – Buď zdjavá. - vyznie oduševnene, až pateticky.
Sjúzn má vždy pravdu
„Okuliare som si ani nedoniesla. Aj tak nič nevidím. Keby som neišla na tú operáciu, mohla som lúštiť, aj čítať. Že som sa, ja sprostá, dala na to nahovoriť.
Začínam sa o ňu báť
Za päť pol šiestej. Mama prezváňa.
„Ahoj. Tak dnes ste nemuseli čakať.
Takmer
Hanka prišla domov ahovorí: „Baba Ola mi povedala, že som už vejká, musím kakať na záchod. Pjenočky musím nechať Ninke. “
„Ty si veľké a rozumné dievčatko. Už dlho cikáš do nočníka a na záchod.
Trikrát Haňa
Popíjame každý svoj nápoj. Haňa si pritiahne šálku mamy Monky anapije sa. Keby nás neupozorní, nikto si nevšimne.
„Mamina, dala som si ztvojho.
Sjúzn sa hnevá
„Vrchná sestra ma vyhrešila. Že som pribrala. Ale čož´. Šak kolko razy som už mala štyridsať štyri kilov.
Odpis
Mama Monka si upletie dva vrkoče.
„Hanka, upletiem aj tebe také. “
„Nie. Nechcem byť s tebou jovnaká, sojy.
Sjúzn obeduje
„Pamätáš sa, Julo sa ma vpondelok pýtal, čo mi majú uvariť. Nech si rozmyslím, na čo mám chuť, vnedeľu prídu pre mňa. Anič. Nezavolal, neopýtal sa.
Žiadne privilégiá pre Sjúzn
Mama ma prezváňa.
„Gabika, ty si na mňa zabudla. “
„Nezabudla. Hovorila som Petre, teraz babka obeduje, teraz knej prišla Betka pre TV program, urobia si aj kávičku, keď odíde, mama ma prezvoní.
Myšlienkové barličky
Pred štrnástimi rokmi, keď zomrel tato, začala som plniť všetky tvoje rozmary. Dovtedy to robil on. Hovorila som si, ktovie, do kedy tu bude. Nech potom neľutujem, že už nemám komu.
Naša Sjúzn
„Mami, ako sa cítiš. Zoberieme ťa zajtra knám, alebo prídeme večer my snákupom. Minule si bola taká slabučká, unavená. “
„Čo som bola unavená ztoho, že som uvás.
Naozaj nepotrebuje
Haňa večeria. Na tanieri má chlebík, cherry paradajky amini pareničku. Rajčinky poukladá jednu vedľa druhej, pareničku rozvinie apoloží na ne. Taký chodníček na kolieskach.
Vždy budem prvá
Raz do týždňa berieme mamu k nám, nech zmení prostredie. Posledný týždeň bola mimoriadne slabá. Zo sedačky som ju musela večer zodvihnúť, obuť čižmy, zviesť ju dole po schodoch, posadiť do auta. Po každej dialýze mi volá: „Hlava sa mi motá, slabá som, jesť mi nechutí.
Zaskočená prirovnaním
zelená voda
riasy bránia vpohybe
čo krok to klzké prsty
plávaním sa ich nezbavím
Prebolievam
máčam ti ruky vrepíku
nie sú to moje rany
zakazujem si bolieť stebou
som iba odvarom
Moja Iva
tuho premýšlam, aká by mala byť správna reakcia všetkých zúčastnených :)
keďže Petra reagovala obranne, bolo jasné, že nevie situácii okamžite riešiť zrelo
- čo netreba hneď hodnotiť ako dôsledok psychického ochorenia, každý z nás sa niekedy ocitá v situáciácii, ktorú nevie zrelo riešiť (niekto sa v 70ke bojí ísť na úrad / niekto v 50ke nedokáže otvorene povedať svojej babke, že už je plný a nedá si 3ju šniclu, lebo babka sa urazí, že mu nechutí / niekto nevie povedať svojmu partnerovi, že ho štvú ponožky na kuchynskom stole a radšej bude 6 hodín mlčky nervózne behať po byte a hrať hru "čo ti je. nič. ", atď)
„Petra, si dospelá. Poslúchni ma, prosím ťa.
Dve deti
Naši prišli pred obedom.
„Chceli by sme ťa poprosiť. “ začína Monka.
„Či by ste mi nemohli nechať Haňu, lebo idete.
Rohy
Haňa ma točí na stoličke. Tatino nás príde pozrieť, táto hra sa mu zdá nebezpečná. O chvíľu príde spilníkom aobrusuje rohy na stolíku, na skrinkách. Toto sa robí, keď sa dieťa učí chodiť, ale nekomentujem.
Drobnosti
„Hanka, ty nevieš papať vidličkou. “ provokuje prababka Zuzka.
„Viem. Požji.
Výnimočná
Počúvam Chrisa Reu na yotube, mám ho dosť nahlas. Čosi sa mi marí, že Peťa dole kričí. Vypnem to anačúvam.
„Telefón.
Tato našich dcér
Iva kedysi rozprávala odeťoch. Keď navrhovala arealizovala záhradku usestry Monky vNemšovej, plánovala: „Ty si taký rodinný typ, budeš sa na materskej starať aj omoje deti. Ja budem zarábať. Preto si dám na tom záležať, aby im tu bolo dobre.
Speváčka
Čo jej príde do ruky, ztoho je mikrofón. Spieva. Občas si sadne za Petrine klávesy, sprevádza sa obojručne, ako to vidí od tatina. Vpodkroví si dáva zvesiť tatinovu gitaru.
Kotol
„Mamiii. Svieti na kotli červená. “ kričí na mňa zdola Petra.
Dopustím trochu vody, skúšam reset.
Dôležité body
„Julko mi doniesol chlieb, aj tie lieky unich mali, čo nemali vo vašej lekárni. “ volá mi natešená mama. Doniesol mi kus kúpenej bábovky, že je strašne dobrá. Pomaličky som ju jedla.
Hnevám sa
„Mišo, prestaň. Daj ju dole. “ upozorňuje Monka na nebezpečnú polohu malej na jeho chrbte. Chytil ju zvláštne, za pokrčené predlaktia, on má pocit, že bezpečne.
Mame sa polepšilo
Okrem čokolád abonboniér, som jej kúpila aj košíčky so sušeným ovocím, pekne naaranžovaným do kruhu. Idú Vianoce, nech má čím obdarúvať. Susedy, sestričky, doktorku, primára, spolupacientov.
„Kúp aj pre mňa sušené ovocie, nech mám čo nasypať na tanier.
Vianočný večierok
Vianočný večierok chránených dielní bol naplánovaný skôr, než prišiel lockdown. Petru to celkom potešilo, nechcelo sa jej. Neviem prečo. Sama nevie.
Torta
Vpondelok dostala Petra od asistentky knihu knarodeninám. Vutorok naozaj nič nečakala, oto väčšie bolo prekvapenie, keď sme vošli do dielničky. Na stole torta. Krásna torta so želatínou, po stranách obsypaná hoblinkami zbielej atmavej čokolády, nápis Peťka 32.
Když nemůžeš
„Peti, vstávaj. Dnes musíme ísť do roboty očosi skôr, nasnežilo. “
Vyberám zo skrine šnurovacie topánky sprotišmykovou podrážkou. Breh zdvora na ulicu vytlačím, je dlhý tak akurát, aby mi vystačili sily.
Aby sa annnie o mňa nebála
gabi,
ďakujem Ti za smutno-múdro-krásny opis
sprievodných okolnosti úmrtia
tety Pavly.
Prepáč
Ráno príde baba Ola, prinesie Hanke ružový šál azopár kúskov oblečenia, ktoré by sa im mohlo hodiť. Mišo sa hodí do vývrtky: „Mama, zasa si upratovala skrine. Všetko presúvaš knám. Zapraceš nám tým celý dom.
Som šteniatko
Petra má narodeniny. Tridsať dva rokov odvtedy, čo ju priniesol Mikuláš. Do roboty ide odruhej, naši jej v piatok povedali, že prídu až otýždeň, potom oslávime. Žmurkli iba na mňa.
Oslobodená od rozhodovania
„Mami, teta Pavla dnes ráno zomrela. Vnoci ju dvakrát prehnalo, sestričky ju prebalili, boli pri nej. Nadránom zaspala. Chystali jej raňajky auž sa nezobudila.
Súkromný koncert
Špatšil šem kometu objohou jeťela
Chťej šem ji žašpívat ona mi žmižela
Žmižela jako laň uješa vjemíšku
Vočích mi žbylo jen páj žjutých penískú
Pozitívna
v covid inštrukciách píšu
takže hlásim.
zadýchavam sa, keď sa po blate štverám do kopca s 10 kg šrotu a Herman mi strčí hlavu do kýbla
bolí ma dojaci prst (ukazovák na pravej ruke), keď nesiem plne naložený tanier
Babka na zjedenie
„Ako sa má Juraj. “ pýtam sa malej.
„Vieš čo, nemá ša dobje. Žjomij ši juku anikdo ju nemóže nájšť.
Chápeš to?
Izby v podkroví sme si očíslovali, pre jednoduchšiu orientáciu. Ak niečo hľadá, zakričím - jednička. dvojka. trojka.
Bláznivá babka
Najväčšia zábava posledných dní, točenie na kolieskovej stoličke.
„Šadkaj ši. “
Zodvihnem nohy, malá behá okolo mňa, výska od radosti. Mama atato majú závrate, neznášajú kolotoče, baba Gaba vydrží.
Vzácna návšteva
„Pôjdeme dnes babke. “ pýta sa Mišo pred odchodom do práce.
„Vieš čo, mohol by si ísť autom acestou sa zastaviť pre ňu. Nech zmení prostredie, unás sa navečeria, bude aj sPetrou aHaňu nemusíme toľkokrát vyzliekať aobliekať,“ vymenúvam výhody.
Dva sviatky v jednom
Viete, že dnes je Medzinárodný deň predčasne narodených detí. Je to tridsať dva rokov, čo som voranžovej deke sedela pred telkou atriasla sa strachom obábätko vbrušku. Takto si pamätajú november 1989 moje staršie dcéry. Oranžová deka austrašená mama.
Sama doma
Mladí prídu pred obedom, ešte nie sú hladní. Tato Mišo organizuje prechádzku: „Hanka, poď von, svieti slniečko. Keď sa poobede zobudíš, kým sa naješ, bude tma. Aj mamina potrebuje na vzduch, pozri, aká je bledá.
Dobrodružstvo
Mišo má vpiatok vyučovanie kratšie, ale treba čakať na Petru. Tá končí osedemnástej. Na hroby vyrážame, len čo ju dopravím domov, ale už je tma. Nevadí.
Roztržitá
Vyberám Petru z vozíka, naučeným spôsobom ju opriem o dvere, sme ako vinník a policajt, čo ho ide prešacovať, či nemá pri sebe zbraň. Vozík nechávam v pozadí, podložím jej kolieskovú stoličku, chytím ju pod pazuchy a usadím. Doveziem ju do dielne, prisuniem k stolu. Vozík odložím do kúta, aby nezavadzal a odchádzam.
Zatvorené cukrárne
Skôr, než sa navečeria, ohlási návrat zdialýzy.
„Vy ste ešte na cintoríne. “
„Nie, mami. Veď Mišo je vrobote.
Lízatko
„Boja šom ubaby Oji. Štále mi niečo padajo ž júk. Jujaj ša nojmájne žobjaj aišjej do jiti,“ informuje Haňa. Slovník babky Oly.
Nevie celkom nič
„Lydka sa ma minule pýtala, načo chodím do pivnice. Stále to mám pred očami. Nevedela som, čo jej mám na to povedať. Ja triedim.
Mám ťa
ponorený do vážnych tém
pracuješ
chcem ťa pre seba
neodpovedáš ak
Kuchárka
Smamou treba ísť na posledné očné vyšetrenie pred operáciou šedého zákalu. Iva nemôže, ide do roboty – sadiť stromy, na iný deň nemá brigádnika. Aby mladí nemuseli ráno skoro vstávať, rozhodnú sa, že strávia unás dva dni, aj sprespaním. Prvý vstáva Mišo, ide pre mamu ado nemocnice.
Sociálka
Haňa príde ku mne ahodí mi bábiku Hanku.
„To ako zachádzaš so svojim dieťatkom. Bábätko musíš podávať takto, ruku pod hlavičku, opatrne. “
Znova mi ju roztopašne hodí.
Začiatok a koniec jedla - téma dňa
„Aj uvás svieti slnko. “ pozdravím ráno mamu.
„Pravdaže, svieti. Len som taká slabá.
Prvá bitka
Malá bola divoká, bolo nás v ten deň u nás plno, odmietala pred odchodom upratať hračky. Chystala som v kuchyni jedlo a nákup pre mamu, neviem presne, ako sa situácia vyhrotila. Počula som len pleskot a Monkin úžas: „Ty dostávaš po holej. “ Vzápätí Hanin usedavý plač.
Empatická maličká
Monka píše: „Poobede Haňa spala a keď už sa budila, zavolala ma. Ľahla som si k nej a po chvíli sa pýta - prečo máš také smutné očká. Hovorím, že ma bolí hlava. Aona - tak ja už vstávam, ale ty ešte ležkaj, keď ťa bolí hlávka.
Kde je miska?
„Gabi, choď žobjať Hanku aJujka, ja šom štajá. “ Ľahne si na posteľ,aby dodala vážnosť svojim slovám, dodá: „Aši žomjem. “
„Ja som Hanka veľmi stará, nedožijem do jari, nebudú mi kukučky kukať na tom mojom košiari,“ zanôtim.
„Ešte.
Zaskočená
Zobudí ma tiché – mami.
Posadím sa, poobzerám, nikde nikoho. Idem vedľa zapnúť počítač. Mail od Monky: „Dnes ti neprídeme.
Diabetička
Mama dnes ide na obávanú diabetológiu. Po návrate mi telefonuje celá rozjarená: „Taký dobrý doktor tam bol, taký chlapčisko. Vôbec ma nestrašil, bol taký ľudský. Študoval si kartu ahovorí mi – vy ste od roku dve tisíc šestnásť diabetička.
Niet krajšieho mena ako Hanka
Bábiky Hanka aJurko. Neviem, čo vyviedol Jurko, od rána je Jujo. Ustavične ho napomína, zvyšuje na neho hlas.
„Tie bábiky sa volajú Hanka aJurko.
Bolo mi fajn
Idem na koncert Jarka Nohavicu, mladí sú ešte unás. VPetrinej izbe sa oblečiem, snažím sa vytratiť, nech ma nehodnotí módna polícia, zať Mišo.
„Gabi, poď sa mi ukázať. “
„No určite, aby si ma celú poprezliekal, ako Monku,“ smejem sa, ale idem.
Haňoviny
„Mamaaa,“ zobudí sa Haňa.
Nakuknem do izby, rukou mi naznačí zákaz vstupu: „Ja potjebujem mamu. “
Kriví pusinku, rešpektujem jej prianie.
„Dobre.
Chutí nechutí
„Vytiahla som si tie cestoviny scukinovou omáčkou. Tie trubice som odtiaľ vybrala. Omáčka bola dobrá. “
„Ty asi nemáš rada pene.
Vedieť ako na to
Haňa statinom blbnú. Počas hry jej stiahne ponožku. Haňa si vyzúva aj druhú.
„Nie, Hanka, bude ti zima na nožičky,“ napomína ju ten, kto jej stiahol prvú.
Ponaučenie
Obedovala som zavčasu, popoludní dostanem chuť na hrianku. Haňa pribehne za mnou do kuchyne: „Čo ideš papať, Gabi. “
„Takýto chlebík som si urobila,“ ukazujem jej.
„Aj ja štem.
Zvláštne
„Mami, teta Pavla pôjde do Záblatia do Seniorville. Vieš, to je ten pekný zámoček. Danka prešla všetky zariadenia vmeste aj blízkom okolí. Snažila sa vybrať to najlepšie,“ oznamujem opatrne mame.
Obyčajná sobota
Popoludní sme vykročili do prírody, smerom k Penziónu kyselka. Bolo nás dosť, čo ešte chytajú slnko za posledný lúč, nech neutečie. Cez dedinku Kubra išli oproti nám štyri ženy, jednu tlačili na vozíku, všetky sa podobali, možno sestry. Prvá pozdravila vozíčkarka, pridali sa ostatné.
Veľkorysá
Bábika Jurko, zatienila všetky hračky. Spomínam na časy, keď sme smalou Ivou išli spolu vsobotu do mesta kúpiť prvú bábiku, bábätko, do nového kočiarika. Celou cestou sme sa tešili, ako doma spolu statinom vyberieme meno. Len čo sme ju vybalili, tatino vtipálek vykríkol – Pišta.
Taká návšteva
„Ešte ich tam máš. “ pýta sa mama po návrate zdialýzy.
„Práve ideme pre Miša do roboty, sme vonku. “
„Tak ja ti potom zavolám, musím ti porozprávať oLydke.
Čo si zaslúžiš
„Gabi, čo mi dáš, čo ši žašjúžiš. “ pýta sa ma hneď pri príchode Haňa.
Niečo mi vtej otázke nesedí, snažím sa ju rozlúštiť, otočím sa na mamu Monku.
„Ako mám tejto otázke rozumieť.
Keď na mne visíš
sedím na podlahe
opretá oskrinku
očarená tvojim spevom
ascénickým tancom
Zlý deň
„Sigety. Aj meno má sprosté, aj on je sprostý. “ začína mama chrliť po príchode zdialýzy. Pritom čas je obvyklý, nepostrehla som výrazné meškanie.
Veľká sestra
„Choď povedať babine, čo ty budeš. “ ponúka Haňu tato Mišo, len čo vojdú do bytu.
Malá pribehne za mnou do kuchyne, škerí sa ahovorí: „Vejká sestja. “
„Prosím.
Náš čierny
„ Bože mama, ty si super. Dúfam, že budeš žiť aspoň sto rokov, aby som ti to stihla oplatiť. Ďakujeme. “ reaguje najstaršia na moju pomoc.
Najviac na svete
Monka malú uspí vpodkroví, zavezie do roboty Petru, zastaví sa nakúpiť.
„Mamaaa. “ zakričí Haňa.
Prídem za ňou súsmevom: „Ty si už vyspinkaná.
Čo som nevedela
Hráme sa vpodkroví splyšákmi, keď Haňa zničoho nič zahlási: „Ja šom ša šama pojodija. “
„Prosím. “
„Ja šom ša šama pojodija,“ zopakuje.
„Áno.
Vlčí Vrch
september (v kozom svete) lásky čas.
do stáda prišiel Herman, galantný hnedý moravák s rodokmeňom až po prababičku :)
máme za sebouďalšiu kontrolu. tentokrát zameranú na "pohodu zvierat"
. vo formulári mala pani otázky typu, či nie sú zvieratá trvalo v tme, či nemajú stereotypné správanie z dlhodobého obmedzenia pohybu, či im nie je spôsobované poranenie s trvalými následkami, či sú kontrolované aspoň raz denne, .
Rodinné obedy
Obvyklé kolečko. Nemšová, Vlčí Vrch, penzión Mária.
„Nie, mami. Penzión Mária organizovať nebudem.
Gaučové hry
Včera som spotešením zistila, že aj sHaňou sa už dajú prevádzkovať gaučové hry, ako uLasicov. Jeho dcéra farbisto líčila, detstvo pod dohľadom otca, keď mama pracovala. Bol vtomto vynaliezavý, aby nemusel opustiť polohu ležmo. Unás stým začala Haňa: „Tuto si lažkaj.
Čo nevieš ty, viem ja
Neďaleko mojej mamy, je už asi rok pražiareň kávy. Vonku zopár stolov, stoličiek, pieskovisko pre deti. Príjemné posedenie, obklopené stromami, pod hrádzou Váhu.
Mama nás vyzerá na balkóne.
Fialky
„Lydka mi obdivovala fialky. Presadila som ich do tej hliny, čo si mi dala, všetky mi kvitnú. Jej nekvitne žiadna. Vyčíta si, že im raz vzime nechala otvorené okno, že sa na ňu preto hnevajú.
Odtál potál
„Kde šú moji jodičia. “ pýta sa Haňa.
„Predsa vkine. Veď ti hovorili, že idú do kina.
Vyznanie
„Snívalo sa mi, že si prišiel. Bol si to konkrétne ty. Rozostlaná manželská posteľa my v nej. Neboli sme ešte celkom vyzlečení.
Medvedík Mir-uško
Dostala som plyšového bieleho maca. Nie je maličký do ruky, ani obrovský ako dieťa, taký akurát. Keby som ho nedostala, kúpila by som si sama, žiadalo sa mi. Dušu mu vdýchol môj vzdialený milý.
O pocite
Malé stretnutie zo strednej.
„Pamätáš si, Evi, ako sme sa pred tromi rokmi stretli vparku. Ty si bola smalou Juliankou, naháňali ste sa okolo preliezky,ja sPetrou na vozíku. Pozdravili sme sa, Julianka pribehla ku mne, podala mi útlu ručičku: „Poď so mnou, ukážem ti jamu, hele.
Poslúcham
„Rozmýšľala som, že Peťku zanedbávam. Už som jej dávno nič nedala. “
„Ako to myslíš. Dávaš jej peniaze kmeninám, narodeninám, kVianociam.
Počúvam ťa
„Neni ti smutno, mami. “
„Je umňa Anka H. “
„Tak fajn. Choď za ňou, nevedela som.
Kolenačky
Termín pripadol na deň, keď sú obe moje dcéry na dovolenke vChorvátsku.
„Mami, musíš sa spoľahnúť na Jula s Renátkou. Decká tu nemám, Petra ide na rannú zmenu. “
„Viem.
Motáci
Kozia farma. Vpiatok sa rozváža mlieko akozie výrobky vplátenných taškách slogom. Zákazníci majú pripravenú rovnakú so sklenenými obalmi zo spotrebovaných výrobkov.
Mama ma prezváňa po druhýkrát.
Spoznať svet
Malá má dva roky adva mesiace. Do škôlky pôjde orok, ale rada sa hrá, že už chodí. Naloží si malý plecniačik, behá po byte: „Ponáhjam ša do škvojky. “
Zrazu zastane: „Ešte nemvožem íšť do škvojky.
Na tykanie
Konečne Vlčí Vrch. Má nás tam všetkých. Deti, vnúčatá, ich partnerov, pravnučku. Počasie napriek nepriaznivým predpovediam vyšlo na jednotku.
Zodpovednosť
Podkrovie je veľké lákadlo. Vylezie na rebriny rýchlosťou opičky, musím kričať: „Dosť. Iba pokiaľ na teba dočiahnem. Teraz dole, jedna rúčka, druhá rúčka, vždy si nahmataj nožičkou, či máš pod sebou šteblík, nestup do prázdna.
Kamoši
Rozpráva dcéra: „Haňa sa opol tretej ráno zobudila. Začala spievať – po nábježí koník beží koník vjáný, škadiaj že ši šuhajíček majováný, škádiaj šom štadiaj šom, šjovenského jodu šom, duša mójá. To ma moja Gaba naučija. Aspala ďalej.
Jednoznačne
„Vieš, že sa tomu Lubošovi ani nedivím, že jej tak povedal. “ reaguje moja mama. „Žije si udetí jak prasa vžite aešte sa sťažuje. Prečo ona tak neznáša nevestu azaťa.
Nespokojná
Chce sa vrátiť domov. Do svojho bytu na štvrtom poschodí bez výťahu. Neuvarí si sama kávu, neosprchuje sa, nevládze prejsť ďalej ako na koniec cestičky pri chalupe vkrásnom prostredí dedinky neďaleko Trenčína. Od rána do večera zle naladená, spomína len na krivdy a ústrky zdetstva amladosti, ktoré nie sú založené na pravde.
Snár
„Snívalo sa mi otebe,“ volám ráno kamoške. „Bola si tehotná, niečo sme spolu nakupovali, bola so mnou aj Petra. Zčistiarne si potrebovala vyzdvihnúť taký červený koberec, pomáhala som ti sním. Zrazu sme boli na izbe, rozprestreli sme ho tam.
Chute
„Takú hroznú chuť som dostala na rožek. Volala som Betke, či nepôjdete do obchodu. Katka jej práve doniesla nákup, aj dva rožky, tak mi jeden doniesla. Hneď som si ho omaslovila acelý zjedla.
Pomocníčka
„Bola si sa ráno sbabou Olou rozlúčiť, skôr, než si išla k babe Gabe. “ pýtam sa vnučky.
Chvíľu premýšľa, napoviem jej: „Či si nemala čas. “
„Nemaja šom čaš, to žnamená, že šom ša ponáhjaja.
Dozvuky
„Vieš, uvedomila som si, že ťa už nie využívam, ale zneužívam. Že toho máš už vyše hlavy,“ začína mama.
„Prosím. To si zčoho usúdila.
Bez okuliarov
„Tak som prišla bez okuliarov. Som sklamaná. Myslela som, že mi predpíše nové. Povedala, že tak, jako ja nevidím, ani ona mi nevidí dovnútra cez ten šedý zákal.
Brat opäť neprekvapil
„Objednaj ma, Gabika ktej očnej. “
„Mami, som ti hovorila, že sa nedá objednať. Ani osobne, ani telefonicky. Jednoducho nastavili systém, kto príde ráno osiedmej, zapíše sa.
Dieťa
Vidím mladých, ako vezú bicykle do záhrady kaltánku, Haňa nikde. Vytuším, že im ušla cez garáž, otvorím vchodové dvere atá si už so širokým úsmevom vykračuje po schodoch. Sadá si na taburetku, vyzuje tenisky, prebehne do kúpeľne, vylezie na Petrinu stoličku akričí –juky. Kým prídu hore rodičia, už sedí za stolom ačaká na obed.
Účesy
Konečne po roku, kaderníčka. Ofinu som si strihala sama, keď som už nevidela avlasy rástli. Kaderníctva zatvorené, keď otvorili amala som termín, prišla správa – idem do karantény.
„Ostrihajte ma ako pred rokom.
Slnko a Ty
za slnka vždy skrásniem
hoci posledné zimy neverím
skamarátim sa so sebou
na krátke chvíle
Neskutočná mama
Vrátime sa sPetrou večer odeviatej. Napriek tomu, že sme smamou hovorili ošiestej, ohlásila sa mi ako obvykle po dialýze, niečo ma núti zavolať jej, porozprávať sa ešte.
„Pozeráš niečo vtelke, mami. Nevyrušujem ťa.
Neverím na náhody
„Budeš objednávať. “
„Samozrejme, mami. Celý týždeň mi môžeš povedať, čo ti napadne. Nákup musím ukončiť vutorok večer ojedenástej.
Koho jej je ľúto?
„Nejdete von. “ volá kamoška.
Spýtam sa Petry, nie je proti, vyrážame. Stretneme sa na polcesty avymenúvame možnosti.
Cynik, teší ma
Petra sa vracia po šiestich týždňoch očkovacieho voľna do chránenej dielne. Vyzerá, že sa teší, je veselá, zároveň akási nesvoja.
„Máš strach. Si nervózna.
Škrátci
„Čo Žilinčania. Už sa ti ozvali. “ vyzvedá nedočkavo mama ohľadne avizovaného bicyklového výletu našich mladých.
„Nie, mami.
Tráva
„Volala som Ivane. Povedala, že na kosačke boli hrdzavé nože, objednali nové. Len čo prídu, dovezie ju apokosí,“ hlási spokojná mama.
Opár dní.
Taková normální rodinka
Vstredu je donáška, nový televízny program, chodí sa kubabke. Keďže sa prepravuje aj jedlo, očakávam, že mladí prídu autom. Ojedenástej zaparkujú pred garážou bicykle skáričkou. Sledujem dianie, nezasahujem.
Recept na dobrý spánok
„Renátka pre mňa prišla otretej. Pekné to tam majú. Zemiakovú vňať takú vysokú, že sa mi Julo smial, že je vyššia ako ja. Rajčiny, paprika, všetko posadené.
Naše zlatíčka
„Koľko metrov si urobila. “ pýtam sa Petry, keď po desiatich minútach zlieza zo stacionárneho bicykla. Natiahne si trojštvrťové legíny, oblečie športovú podprsenku, obuje biele tenisky, obrad obliekania avyzliekania trvá viac ako samotný športový výkon.
„Prečo ťa zaujímajú metre.
Večera
Vrátime sa zprechádzky, ide sa večerať.
„Prosíš si mäsko sryžou, čo si mala na obed alebo rožtek, Hanka. “ pýta sa mama Monka.
„Jižu alebo joštek,“ odpovedá malá.
Nepoviem
„Včera chalani pozerali hokej. Ale Julko mi aj periny prezliekol. On to robí tak pedantne, profesionálne. Len som zistila, že som mu dala obliečku na dvestodvadsať centimetrový paplón, čo tu kedysi on mal, tak som celú noc paplón hľadala.
Aj tak tam nepôjdem
„Predstav si, prišla za mnou doktorka apýtala sa ma, kedy som bola naposledy na diabetológii. Nikdy. Ja tam nechodím,“ hlási mi mama po dialýze.
Jasné.
Nevyhoviem
„Nezavoláš babuške. “ pripomína Petra.
„Nie. Dnes je štvrtok, ide na dialýzu, nemá rada, keď ju niekto ruší.
Moja dvojročná
Malá objavila prebaľovací pultík, zktorého vyrástla, je odložený vposlednej izbe vpodkroví. Dotiahne ho do stredu chodbičky aspestrí tak prebehovanie zizby do izby. Dvere nechávame otvorené, nech nás nič nebrzdí. Dobehneme kposteli, oprieme sa rukami, vyhodíme nohy do vzduchu, otočka abežíme cez pultík späť.
Trávová odysea
Akoby to bolo včera aje to tu zas. Moja záhrada, Moja tráva. Mama ignoruje, že záhrada, ani tráva nie je dávno jej.
„Julko by to pokosil, ale to by bolo tak na päťkrát, už je moc vysoká.
Hreješ
začínali sme predstavami
ohraničením miest
nás odsúdili vrátiť sa k nim
je ľahké nachádzať ťa
Dobrovoľne
Už je to týždeň, čo sa dala Petra dobrovoľne zaočkovať, aby sa mohla po mesiaci vrátiť do práce. Mala tie najkrajšie vedľajšie účinky. Spala ako šípková Ruženka. Ráno do pol desiatej apopoludní znova.
Očkovanie na pokračovanie
Zuzana je odmeraná. Vie, že som hovorila sJankou. Upozorňuje nás, že ak sa Petra do júna nedá zaočkovať, bude potrebovať negatívny test, možno raz do týždňa, možno každé tri dni. Ak nebude vlete dostatok práce, bude sa uvažovať oznížení zamestnancov.
Dobrú chuť
Dospeláci večerajú vkuchyni, Haňu si zoberiem do obývačky. Ťažko by sme jej vysvetľovali, že salámka nie je zdravá. Prečo ju teda jedia rodičia.
Na tanieriku má kolieska rožka sdetskou Lučinou, slovenské ďatlové paradajky, slovenský neúdený syr.
Výčitky
„Nezdá sa ti to sprosté, baviť sa na účet babky. Prečo onej píšeš. Vie otom. “ pustí sa do mňa Petra.
Dáma
„Gabika, koľko stáli tie čokolády. “
Lovím vpamäti, očom je reč. Dva mesiace dopredu myslela na svoje narodeniny. Na dialýze si rozdávajú pri sviatku čokoládky ako deti vmaterskej škole.
Polenu zaspievala
Po dlhšej dobe sme sa stretli umamy vobývačke viacerí. Dcéra, syn, vnuk, vnučka spartnerom, pravnučka. Večer telefonuje nadšená, plná dojmov, do rána sa jej rozleží vhlave.
„Ten Filip je také poleno.
Srandičky
Hráme sa vpodkroví. Haňa sa zastaví: „Babinka do Haninej. Kakám. “
Hm.
Očkovanie nie je povinné
Petra je štvrtý deň vstrese, večer sedím pri nej, aby zaspala. Po deviatich mesiacoch, kedy zatvorili DSS avchránenej dielni pracovala sama, iba spracovným asistentom, prichádza zmena. Klienti prekonali covid, sú po druhom očkovaní, vmáji by mali nastúpiť. Šéfka dielne tlmočila Petre požiadavku riaditeľky, vyžaduje stopercentnú zaočkovanosť, aby nevystavila hrozbe svojich klientov.
Ja toho moc nezjem
„Večer ti zavolám. “ významne ohlasuje mama. Má na mysli návrat znávštevy ubrata.
Otrištvrte na osem ma prezváňa.
Slnko a tma
Pekné počasie vylákalo Haňkovcov na bicykle. Prišli v stredu pred obedom, popoludní si tatino s Haňou pospali. Tato Mišo potom v podkroví učil po telefóne,
mama Monka mala po dlhej dobe stretko s kamoškami na Brezine. Mne nechali
na starosť-radosť Haňu.
Šak čo
„Ten telefón ma tak jeduje. ale šak už ho mám strašne dávno. Nečudujem sa. “
„Mami, kúpila som ti ho pred rokom.
Heeerečka
„Poď, zavoláme Danule. “ vyzývam takmer dvojročnú vnučku.
Ona má svoje „haló“. Keď sa jej zažiada telefonovať, poslúžil starý ovládač na vežu.
Už nechoďte
„Volala si mi, mami. “
„Áno. Len som ti chcela povedať, Gabika, aby ste ku mne už nechodili. Ja ešte mám čo jesť.
Varovanie
„Gabika, ty si mi neposlala nič sladké. “
„Mami, celý týždeň si zapisujem, čo potrebuješ, osladkom nebola reč. “
„Ale kedysi si mi kupovala, aj keď som ti nepovedala. “
„Kedysi.
Málo je ti
ako zabudnutá krhla
vzime na záhrade
musíš niekde pretekať
voda vsakuje do zeme
Bezmocná
bezmocná.
ako jabloň
pridusená objatímbrečtanu
chcem vystrieť
Nástojčivá prítomnosť
cítim sa ako strom vparku
obrastený brečtanom
pridusená
bez možnosti vystrieť ruky
Vianočné vysvedčenie na dialýze
„Nemám sa dobre. Zase ma bolí ten bok. Toľko som si toho naplánovala ateraz sedím skrútená vo fotelke anič nerobím. Keby som aspoň vedela, zčoho to mám.
Som bohatá
pozorujem ťa pri hre
milé gestá džavotanie
som hrnček var
pretekám radosťou
Nahlas
starý muž sedí vkresle
sdvojročnou copaňou
si hľadia do očí
dedo ťuká prstom
Pre vtákov
„Zabudla si mi kúpiť tie čokolády na varenie. “
„Nezabudla. Dúfala som, že ty na ne zabudneš. Načo ich potrebuješ.
Káva
„Povedz Mišovi, nech mi kúpi dve také kávy, jako mi kúpil do toho balíčka kosemdesiatke pre Lydku. Lydka vtedy chválila, že lepšiu kávu ešte nepila. Pýtala sa, kde to kúpil. Chcela by som dať mladej Lydke, za to, že mi obrala tú jabloň astarej za to, že ma tak sprosto ostrihala.
Gaba
Počujem vzámke kľúč, zámerne nevybehnem vústrety, nech ma Haňa hľadá. Prvá vojde Monka. Pozriem prekvapene, akoto, že na čele necupká malá. Vysvetlenie príde vzápätí.
Spievať nie
„Pozerala som si moje zápisky. Od roku 1999 si to píšem. Ja som celé tie roky mala vysoký tlak, aj keď som brala lieky. Mám tam osem pohárkov ogarkov, sedem pohárov ogarkov, každý deň som zavárala.
Sme dospelí
nehrajme sa na večnosť
pozrime si do očí
podstatnú časť máš odžitú
sme pripravení
Strach o dieťa mení slovník
Mišo pustil vzimnej záhrade elektrický ohrievač na obidve špirály, nech sa rýchlo vykúri. Malá vbehla nečakane za ním, skôr, než stihol zareagovať, vyskúšala pá.
Spustila rev, keď sa Monka práve sprchovala.
„Čo sa stalo.
Už nikdy
„No čo mamula, čo robíš, keď je takýto čas. Lúštiš. “
„Nič. Celkom nič.
Návšteva pravnučky
„Ešte večer na posteli som sa usmievala. Prehrávala som si to. Na všetko hovorila nie. Nechcela povedať, ako sa volá, ako sa volám ja aešte sa na tom smiala.
Prajná
Vrátia sa od babky Zuzky. Haňa spapá chlebík, potom pásiky žltej papriky. Spomeniem si na našich. Najskôr zje mäso, potom zemiaky a nakoniec uhorky.
Marína keksy
„Som sa Julkovi pochválila, že Jarko mi doniesol koláče. Taký bol najedovaný, či nemôžem im povedať, Renáta by mi upiekla. Nech poviem, aký lúbim. Ja lúbim každý.
Sucho v ústach
„Ráno, keď sa zobudím, mám strašne sucho vústach. Myslela som si, že sa mi prestali tvoriť sliny. Našťastie tam dnes bola tá dobrá doktorka. Hovorila som jej to apýtala sa ma, či nemám doma suchý vzduch.
Nechutenstvo po druhé
„Hádaj, čo včera varili. “ skúša ma mama.
„Kapustu. “ skúsim.
Nechutenstvo po třetí
Spomínam si, keď som sa učila na skúšky, babka Anička minachystala obed, nikdy so mnou nejedla. Nechutilo jej, ona už toho moc nezje. Len čo som odišla do izby ku skriptám, babka sa rozkašľala, rýchlo jedla, až jej zabiehalo. Stála som pred dilemou.
Kto zavolá
„Mami, tá druhá zámožná rodina sa volala Sýkorová. Vieš, sDankou si teraz overujeme, čo si zdetstva pamätáš ty ačo jej mama. Ábelovcov spomína aj ona, oSýkrovcoch Danka nič nevedela. “
„Čoby.
Test negatívny, myslenie pozitívne je ideál
Petra mi ukazuje ruky. Tak ako ich inokedy skrýva, dnes mi ich ponúka. Obzerám zo všetkých strán, rany aranky zahojené.
„Peťa.
Do šlaka!
„Tá Lydka ma ostrihala strašne. Už večer, keď som si odtočila natáčky, som to videla. Že som mala natočené, ani nebolo poznať. Potrebovala by som trvalú.
Samota
„Vieš, mňa si tam tak považujú. Iste preto, že ja jediná tam čítam. Minule som už dobre nevidela, bolo tak šero, tak som ich počúvala. Sestrička hovorila, že najhoršie je, keď človek zostane sám.
Nechutenstvo
Celý deň prší, mračí sa, zavolám mame aj popoludní, určite jej je dlhý čas. Keď nemám určenú hodinu apovinnosť dvakrát denne, cítim sa slobodnejšie.
„Neuhádneš, koho mám na návšteve. “ prihlási sa mama beťársky.
Jednotvárna strava
Mama sa vráti zdialýzy, prezváňa ma. Konečne sa utorok vrátil do starých koľají, nemusí chodiť oštvrtej ale ojednej, ako vo štvrtok avsobotu. Napriek tomu je nejaká skleslá.
„Mám takú jednotvárnu stravu, kedysi si mi nosila štrúdlu avianočku, salámu som nejedla ani nepamätám.
Langoše
„Mamuškaaaa. Urobíš mi zajtra na obed langoše. “ zatiahne večer Petra.
„Nieee,“ zareagujem nešťastne, už mám nachystané hovädzie mäso.
To ja
„Už mám vladničke štyri bagety,“ začína zasa mama.
„Mami, vieš, nad čím som premýšľala. Predstav si, že by Julo nosil domov bagety avyhadzoval ich, miesto toho jedol iné pečivo, chlieb. Nehovorila by si – ten Julinko, aký je fajnový.
Farba je dôležitá
„Ako sa rozhodol Julo. Ide na testy, či nie. “
„Ja som sním od toho piatku nehovorila. Vnedeľu tuneboli, neviem nič.
Haňa
„Mišo bude od pondelka robiť zasa zdomu. Dávať deckám úlohy, budú mu posielať videá snahrávkami, on ich usmerní. Takže naše utorky astredy sa rušia. Ale niekedy prídeme.
Zákaz vychádzania
„Vpiatok mi volali naši zobchodu, aby som nadiktovala rodné číslo, že mi vyzdvihnú tie lieky. Hovorila som, že mi ich kúpila Ivka, keď sme išli na pohreb. Ale keď už boli vobchode, dala som si kúpiť vajíčka arybie prsty, nech mi Julko vnedeľu donesie.
Osiedmej sa ku mne niekto dobíja ato Julko.
Ulomené uško
„Prečo si mala toľko obsadené. Už som chcela Betke volať, či nemám niečo ja stelefónom. “
„Volala mi Danka. Potrebovala sa oniečom poradiť, nechcela som ju hneď zrušiť.
Kam sa podeli vtáčky
Mama má celkom dobrú náladu. Spomína ešte na piatok.
„Mrzí ma, že si Ivka včera nič sladké nezobrala. Otvorila som tú bonboniéru od Vlada anechcela, že zjedla doma veľký zákusok.
Dojmy z pohrebu
Mama ma prezváňa niečo po piatej.
„Áno, mamula. “
„Nemysli si, že doteraz trval pohreb. Bola tu Ivka, uvarili sme si kávu, podebatovali sme.
Dve sestry
Okolo jedenástej mi volá bratranec Peťo: „Mám pre teba smutnú správu. Zomrel otec. “
„V nemocnici alebo doma. “
„Volali sme večer záchranku, povedali nám, aby sme zostali pri ňom, že ho už nebudú prevážať.
Moja úžasná deväťdesiatjeden ročná mama
„Tak som rozmýšľala, Gabika, aká som ja sebecká. Nikdy som nechcela byť niekomu na oštaru avlastne som. Nemusíš mi volať apočúvať tie moje výlevy. Nechcem ťa obmedzovať.
Spravodlivosť na prvom mieste
„V piatok som sa išla prejsť atak ma nohy poslúchali, vrátila som sa pre peňaženku, že skúsim až do malého obchodu, či dôjdem. Predstav si, mali tam šamróny aj moravské koláčiky vakcii. Zobrala som ich, aj jednu smotanu. Naspäť som už nevládala, chcela som si odpočinúť na lavičke pred kostolom, ale práve končila omša, ľudia vychádzali zkostola, tak som sa hanbila.
No čo moja
„V noci som zle spala. Stále sa mi zdalo, že potrebujem na záchod. Išla som, aj som tlačila, nič. Idem druhý raz, no takto ti poviem.
Radšej
„Gabika, ty si mi hovorila, že. “ začína mama.
Ej, toto nevyzerá dobre. Tá intonácia.
Signály
zaspávam na chrbte srukou zalomenou
predlaktie cez oči kým neochabne spánkom
prebúdzam sa shlavou pod perinou
ráno čo ráno
Ozajstná žemľa
„Chalani len čo prišli, zapli telku, pozerali Sagana. Julko mi povedal, že keď ma nebavia bicykle, tak mám pozorovať tú nádhernú prírodu. On je vposlednej dobe taký nadšený prírodou, všade si všíma. Mňa to až tak nezaujíma.
Šmykľavka versus tobogán
Monka volá: „ Aký máte program. Ideme zNemšovej na bicykloch, mohli by sme sa niekde stretnúť. “
„Nemáme nič extra, super. Rady sa stretneme.
Vďačnosť
„Včera večer som išla tej Lydke zagratulovať, ja jej to vždy spolu, vjeden mesiac má meniny aj narodeniny. Bola zvedavá, čo všetko tam je, pripadalo jej to také honosné. Hovorím, ani ja neviem, kúpila mi to Monika, aj to ona tak pekne zabalila. Hneď ma usadila, ale ani jednu vetu ma nenechala dohovoriť.
Pracovní asistenti
„Gabi, máš chvíľku. “ telefonuje pracovný asistent Peťo, krátko po našom príchode zchránenej dielne.
„Samozrejme, hovor Peťo. “
„Vieš, potrebujem sa stebou rozprávať anechcel som pred Adamkom.
Bezradný brat
„Ešte by sme mohli na tú kyselku, na langoš, kým je pekne,“ nadhodí mama.
„Dobre, mami, dohodni sa sJulom, my sPetrou prídeme. “
„Myslela som, že rodinné sešlosti skončili Vlčákom,“ reaguje Petra.
„Ak nechceš ísť, nemusíš.
Na bicykli
hore už bolo chladno
bicykel dole kopcom
sadám si skávou
stena medzi balkónmi
Jedzte, pite, hodujte
Budú takmer tri hodiny, je september, ale slnko hreje ako vhorúcom lete. Možno práve preto je voľný stôl uprostred dlažby, mimo dosahu stromov. Nevadí. Mame je zima stále, mne slnko neprekáža.
Hostiteľka
„Volala som tomu Julovi, povedal, že stačí otretej. Ty si mi povedala, že. “
„Mami, ja som všetkým napísala presne to, čo si povedala, citovala som ťa. Ivana nám večer odpísala – medzi štrnástou apätnástou je to vpohode.
Načo?
„Gabika, ty mi nemusíš každý deň volať. Naozaj. Veď človek nemusí mať vždy chuť. “
„Ale mami, potom si nervózna, voláš Monike do Nemšovej, či omne nevie, či sa niečo nestalo.
Zisky
„Bol tu bol taký chlap zplynární. Vysvetľoval mi, že keď platím elektrárňam, to je zahraničná spoločnosť. Keby som mala elektrinu unich, zisky by zostávali na Slovensku. Ato ja radšej budem platiť Slovákom.
To ja
„Volala mi Gita, keď som bola na ušnom. Povedala som jej, že som udoktora, aby moc nekecala. Predstav si, že si zabudla niekde vmeste palicu aprišla na to až doma. No hovorím jej, Gitka, ty mi nehovor, že tú palicu potrebuješ.
Pre návštevy
„Povedala som Julovi, nech mi vnedeľu Renáta, keď pôjde autom, dovezie minerálku. Šak je to len pre nich. Ja ju nepijem. Filip, prvé, čo prídu, donesie poháre, vypijú celú fľašu.
Riešenie
Nikto sa jej pri dverách nedozvoní, nedoklope, treba použiť telefón, ktorý má na plné pecky. Strojček jej predpísali naposledy pred piatimi rokmi. Rozpadá sa, vypadáva zucha. Ustavične sa sťažuje, keď ju chcem objednať na ušné, potrebuje sa predtým poradiť sbratom.
Objímať motýľa
dva týždne strávené pri mori
vsúkromí bez ľudí
zúžený svet
mama tata hana
Prekliate bagety
„Dnes sme dostali bagetu. Bola tak profesionálne zabalená, to nerobili sestričky, asi objednali. Nemohli sme to síce jesť tam, až doma. Dobrá bola.
Pokosené
„Bola som sa pozrieť vtej záhradke. Okolo stromov to treba snožnicami. Poviem Julkovi, keď príde v nedeľu. Len či príde.
Až bude pokosená tráva
„Treba pokosiť tú trávu. Už je taká vysoká, že si nemôžem ísť sadnúť ani na lavičku,“ začína mama zasa strávou. Kedysi jej vadilo, čo povedia susedia. Vtedy som jej povedala, nech sa ozáhradu nestará, darovala ju Ivane.
Sklamaná 7
Na druhý deň mi zvoní telefón. Nemôžem uveriť, volá Adam. Keď ho nezodvihnem, zavolá znova.
„Áno, Adam.
Sklamaná 6
Večer mi volá asistentka Eva zchránenej dielne: „Môžete hovoriť. Ste tam sama. “
„Som sPetrou. “
„Môžete si nájsť miesto, kde nás nebude počuť.
Sklamaná 5
Petra má dnes poobednú. Otvorím garáž, kúsok od dverí stojí Adamov bicykel. Stŕpnem, pripadám si ako vo filme Noci snepřítelem. Čakám Petrinu reakciu, nič.
Nie je to až tak zlé
„Mami, keď budeš nabudúce potrebovať lieky, daj si predpísať elektronicky. Renátka chodí autom, vhociktorej lekárni ti môže vybrať apriniesť cestou zpráce. Stačí, keď jej do telefónu nadiktuješ tvoje rodné číslo. “
„Dnes som si chcela ísť do Kauflandu pre lieky.
Sklamaná 3
On ma nahováral, aby som išla snimi do Žiliny. Keď som to odmietala, dohovoril stretnutie vMagnuse aj so Samom, hovoril, že on je tak trochu aj právnik. Pritom sa spoznali na Trenčianskej univerzite vprvom ročníku aobidvaja odtiaľ odišli. Ukazovali mi prezentáciu, Samo už vyťahoval nejaký papier, aby som to podpísala, že ma tam prihlási.
Sklamaná 4
Napísala Ondrovi. Ovšetkom. Zavolal jej. Nemohol uveriť, že je to pravda.
Sklamaná 1
„Môžem ísť sAdamom von. “ pýta sa Petra.
„S Adamom. Čo tak zrazu.
Sklamaná 2
Spomeniem pred mojimi babami, že Petra sa stretáva sAdamom, čo chodí po nedeliach do Žiliny na semináre, ako sa stať finančne nezávislým. Obidve spozornejú: „Mama, daj na ňu pozor. Veď to môže byť nejaká pyramídová hra. “
To mi ani nenapadlo, myslela som, že sa to týka dávnej minulosti.
Mame
načasované hovory stresujú
dve polhodiny dvakrát denne ako antibiotiká
hocikedy volám rada
ráno avečer sa premáham
Rodinné stretnutie
Stretnutie v Nemšovej bolo skvelé, ale málo. Myslela som, že mame chýbala rodina pokope, zrejme nie iba to. Penzión Mária spomína ďalej.
„Dobre, mami, len čo otvoria, vybavím.
Starostlivé
„Baba jedna. Kade chodíš. Už piaty deň ťa nemôžem vystriehnuť. “ víta ma dolná suseda, keď vediem Petru okolo jej dverí po schodoch.
Dobrý deň
„Minule mi zas tak nechutilo. Julo sa ma pýtal, či mi má doniesť rezeň alebo marinované mäso. Vybrala som si rezeň. Zjedla som polovicu adosť.
Mama zasa vo forme
„Suseda Lydka ma včera ostrihala. Pod balkónom má stoličky, ani vietor tam nefúkal. Už som to mala také vyrastené anechcem ísť kaderníčke, nech tam niečo nechytím, ona si na hygienu moc nepotrpí. Teraz mám tak málo vlasov, tie dlhšie boli našuchorené, nebolo to tak vidieť.
Mám zaracha
Vsobotu na cestičke popri Váhu pozorujem protiidúcich. Ťažko povedať, či prevládajú rúška, či je to pol na pol. Niektorí ich majú vpohotovostnom režime pod bradou. Ja striedavo sťahujem aznova zakladám, cítim sa previnilo, ak niekto má a ja nie.
Lekvár
Jedlo a nákupy nosíme vrúškach, upratujeme, keď nie je doma. Malú jej ukazujú na videách vtelefóne, ale predsa. Mišo vymyslel bicyklový výlet. Malá vkáričke, vystihli sme pekný deň.
Dobrý koniec
Vstredu podvečer.
„Nehneváš sa, že ti stále vyvolávam. “
„Jasne, že nie, mami, veď som čakala, že po večeri sa ozveš. “
„Volal mi dnes Julo.
Už sa to blíži
Rozložím si karimatku, cvičím, telefón na zemi, po ruke. Zazvoní. Monka. Cvičím ďalej, zazvoní Peter.
Dobré jedlo, dobrá nálada
Vpondelok večer má mama výrazne lepšiu náladu.
„Dnes som mala také dobré jedenie, aj na obed, aj na večeru. Na obed kuriatko sryžou, mrkvový šalát, také mäkučké bolo, nie ako to mäso včera na večeru. To sa celkom nedalo užuvať.
Rozladená
„Žiadne dobré správy,“ mama je rozladená. „Tak by som ju kopla. “
„Koho, mami. “
„Tú doktorku.
Nedeľa
„Ráno nás vážili, Soblahovanka mala 165 kilov, ja 46 aj čosi. Schudla som. Neviem, prečo. “
„Veď si mala tú hnačku, to poznať na váhe.
Držte palce
„Práve odišla doktorka aj sestrička. Strekli mi antibiotiká, aj ešte čosi, aby som viac močila. Trikrát denne mi zprsta berú krv. No chápeš to.
Pokračovanie
„Je tu dobrá starostlivosť. Sme na izbe štyri, aj keď nepočujeme, zakričíme si, podebatujeme. Len neviem, prečo mne dávajú všetko bez soli. Im dajú kryži voľačo kyselé, mne ananás.
Nenáročná
„Tá Soblahovanka už odchádza. Zajtra ide aj tá druhá, zostaneme tu len dve. Ktovie, koho nám sem dajú. Pýtala som sa, čo ja.
Ešte nie
Začiatok. Úzkosť. Nie, ešte nie. Tak veľmi chcela posedenie vpenzióne Mária, ako na deväťdesiatku.
Do pondelka
„No ahoj, moja. “
„Čo nové, mamula. Už ti povedali, kedy ťa pustia. “
„Zistili mi niečo vkrvi, že mi nepracuje srdce, ako by malo, tak musím ísť na kardiológiu.
Bez telefónu
„Som celý deň slabá. Posedávam, driemem. Nechutí mi jesť. Obed som zjedla.
Čo nevydrží?
Sme hore do pol noci, babka nevolá. Zhodli sme sa na tom, že prišla unavená zdialýzy, neskoro, nechcela rušiť spolupacientky, počkáme do rána.
Ráno oôsmej zvoní mobil. Vrhám sa knemu.
Chcem rozprávať, nie počúvať
„Volala mi Gita,“ oznamuje mama. „Že Rudo je smutný, že som na neho zabudla. Hovorím jej, Gitka. Tri razy som vám volala vpiatok, nezdvihli ste mi.
Zdanie klame
Nádherný slnečný deň. Na záhradke roztiahneme piknik deky, váľame sa svnučkou, trháme sedmokrásky, počítame ich. Zpusinky jej jednu vyťahujem: „Kvetinky sa nepapajú. Môžeš sa snimi hrať, ale do pusy nie.
Kto vie nakupovať
„Dali nám taký leták, že ho máme prečítať aj mladým. Nesmieme sa snikým stretávať, nákupy nám máte nosiť iba pred dvere. Sme riziková skupina, nielen vekom, ale aj pre dialýzu. Tam keby si videla, čo robia.
Doškriabaná od ruží
radšej odídem s úsmevom
v náručí pána tetana
ako byť udusená koronou.
Bonusové dni
či a kto sa zberá na odchod
nezávisíani tak od veku
ako od pocitu koľko rokov ešte človeku zostáva
ja sa už na odchod cítim
Láska v časoch korony
ahojte dievčatá,
ako prežívate tieto apokalyptické časy. ja som bola celý tento týždeň na Vlčáku, tak som tu v tejto jarnej prírode aj na chvíľu zabudla, čo sa nám to tu deje.
včera sa u nás náhodou. postupne zišlo 10 ľudí.
Osemročný
„Jurka predsa len preradili do špeciálnej školy. Hanka má ksynovcovi blízko. Jej sa zdôverí, keď ho niečo trápi,“ začína moja najstaršia.
„Cíti sa previnilo, akoby urobil niečo zlé.
Medziobdobie
obdobie mlčania nik nepostrehne
raz bola azostane ukecanou
čo hovorí každý
nechce opakovať
Upracovaný
je tam skrytá výčitka.
nie iba povzdychnutie
nemám dôvod ani potrebu vyčítať
som nejaká krotká
Aby bol dôvod vylepšiť si chuť
„Mami, vnedeľu prídu naši pre teba, zoberú ťa knám. Nemusíš čakať vokne, oni počkajú radšej na teba, len aby si nebola nervózna. “
„Ja sa oblečiem, veď sa nezašpiním jak malé decko. Nechcem, aby na mňa niekto čakal.
Vyhovieť každému
Sobota ráno. Vyberám krabičky sjedlom zmrazáku, nakladám do tašky veci podľa zoznamu na chladničke. Čalamáda, cvikla, maslo, peniaze, fotky.
„Mňaaaau.
Vianočný darček
„Monka, nedalo sa nevšimnúť, že vkalendári chýbal jeden dedo. Dvanásť mesiacov, dvanásť fotiek, Hana, Hana smamou, Hana statom, sdedom, sjednou babkou, druhou babkou, prababkou. Neviem, či to bol zámer, pomsta, alebo si si to neuvedomila. “
„Vieš čo, uvedomila som si to, až keď som fotky zadala auž sa mi nechcelo to meniť.
Kupované sa nepatrí
„Pamätáš si, ako mi sľúbili, že my prídu poupratovať. Tak dôkladne. Kedy to bolo. Pred mesiacom.
Prvé Vianoce bez mamičky
Včera večer boli mladí sbábätkom apriateľmi vkaviarni USládkoviča. Prišli knám o trištvrte na deväť. Monka v podkroví balila darčeky, malú mi nechala. Vôbec jej nevadilo, že v aute zdriemla a zobudili ju.
Úspešný deň
bábätko má sedem mesiacov
včera sa umňa po prvýkrát posadilo
bez pádu vpravo vľavo na chrbát
vydrží sa hrať
Nové dvere, zadné vrátka
Petra pracuje, do edukačno - rehabilitačného centra, kde strávila tri roky, chodí iba raz do mesiaca. Tichá dohoda sriaditeľkou, aby neprišla omiesto, keby náhodou došlo kzrušeniu chránenej dielne. Pozvali ju na vianočný večierok. Priviezla som ju už ojednej, aby sa mohla zúčastniť nácviku.
Už netečie
„Tá batéria mi stále teče. Taká som ztoho nervózna. “
„Mami, už mohla byť dávno vymenená, čo ti ja stým urobím. “
„Ale veď ona je nová.
Šťastie
polročné dieťa
prastará mať
túži ho objať aj má strach
vnučka jej kladie malú na kolená
Mama vo svojej koži
„Mamuška, je pol desiatej. “ pripomína Petra.
Beriem telefón, mužský hlas mi oznamuje, že účastník je busy.
„Tak babka je hneď ráno bizy, musím počkať.
Tridsať rokov
Tridsať rokov od revolúcie. Dvadsiateho siedmeho novembra generálny štrajk, triasla som sa voranžovej deke na sedačke pred telkou. Zo strachu, obavy, čo bude ďalej. Dvadsiateho ôsmeho novembra som už bola vnemocnici, šiesteho decembra sa narodila Petra.
Štedrý večer
„Mami, tieto Vianoce nás Ivana pozvala na Vlčí Vrch. Vieš, že Mišo od začiatku ich vzťahu hovoril, že kým nemajú deti, bude Monka Štedrý večer tráviť doma aon usvojich rodičov. Teraz majú Hanu, sú rodina, tak chcú Vianoce tráviť spolu asami. Jarko zasa vždy túžil po Vianociach na Vlčom Vrchu, roky sa prispôsoboval našej rodine achodil ku mne.
Umrnčaný prvý zúbok
„Hana, to je také nechutné, keď stále mrnčíš,“ stráca Petra trpezlivosť sbábätkom.
Mama Monka sa ohradí: „Váž slová. Lacov brat povedal o Ondrejkovi, ten pankhart tu je každý víkend a ja nemám žiadne súkromie. Katka(Lacova žena, matka Ondrejka)to počula, urazila sa a dva týždne na Hrabovku neprišla.
Prekvapená
drobček cestou zaspí vo vajíčku
u nás zastavia
naložíme kvety do kufra
prisadám
Sanitkár
„Dnes prišla sanitka presne. Ojednej som už bola napichnutá. Dala som si jeden chlebíček, aj kávu, aspoň mi rýchlejšie čas ubiehal. Celkom dobrá.
Nezvyknutá na pomoc
tri páry rúk natiahnutých ku mne
ty MUSÍŠ byť zdravá
potrebujeme ťa
čo viac desí
Ema
Dievčatko od susedov. Ema. Na to, že mala vmarci dva roky, je mimoriadne bystrá. Kladie otázky, rozpráva vo vetách, dávno nenosí plienky.
Zvládli sme to
malý krok pre ľudstvo veľký pre nás
Hana spí od včera vo vlastnej posteli
priznávam
jej bolo jedno kde
Koľko ešte
Otakomto čase mi už voláva. Odbery sú do deväť pätnásť, keby prišli aj na poslednú chvíľu. Výsledky bývajú do hodiny. Umyjem jablká, sadnem kobrovskému hrncu ačistím, nebudem na to myslieť.
Diabetička
„Lydka mi dala včera plný tanier kysnutého slivkového koláča. Našťastie prišli Julo sFilipom. “ začína mama.
Skôr než dopovie, pochválim ju vduchu, aká je rozumná, že ho nezjedla adala im.
Hlboké
stále ju cítim
aké je to silné
už sú na ceste domov
aako by tu bola so mnou
Vedieť byť sama
Kontrola upsychiatričky. Objednaní sme medzi jedenástou advanástou. Úzka čakáreň obsadená, ľudia postávajú aj vonku. Odvanástej sedí včakárni pani, ktorá mala prísť medzi desiatou ajedenástou.
Dámy
mesto sa prebúdza
zopár ľudí už žije
na terase kaviarne dve naozaj staré
dámy vslamených klobúkoch
Takmer štvormesačná
za jeden úsmev máš ma celú
do usnutia ťa natriasam
tancujem spievam ako to máš rada
kým zatvoríš oči rozhodíš rúčky
Zo života farmárky
16:08správa:
Kozy zdrhli aj s mladým capom, už ich dve hodiny nevieme nájsť
19:32 volám.
- Micúú, čo chceš z obchodu.
Čo som mamu naučila
„Zajtra zase na tú nefrológiu, že za sedem týždňov atak to rýchlo ubehlo,“ len tak medzi rečou povzdychne mama.
„Vidíš. Ja to nemám ani poznačené. Spolieham sa na Ivanu.
Ondro
„Si predstav, že Dovideňá zaujalo. Napísala som otom včerajšku, dostalo to dvanásť tipov,“ hovorím ráno Petre.
„A onás si písala. “
„O vás.
Dovideňá
Šoférov autobusov osmičiek máme pomenovaných podľa vlastností, ako sa knám správajú, prípadne, na koho sa podobajú. Tato, Repčík, Julo, blonďák, bručoun jedna, bručoun dva, skrátene Bé jednička, Bé dvojka. Tato najlepší, vždy ochotný, usmievavý, na rukách by nás nosil. Bé jednička večne namosúrený, na pozdrav buď neodpovie, alebo zhúkne neartikulované, asi dovidenia, až Petra nadskočí na vozíku.
Liek
Vyložíme nákup do chladničky, usadíme sa vobývačke. Porozpráva osusedách, aj svojich pocitoch.
„Ja viem, že mám na to vek. Aj tak sa neviem zmieriť, že už nemôžem.
Chcela by som
aspoň chvíľu byť tvojou vnučkou
lepiť ti škrabance leukoplastom
ako doktouka
cestou k jazeru sručičkou vchlapskej dlani
Pred spaním
večer si ktebe líham
pre pokojný spánok
počúvaš hudbu celú noc
ako vždy
Bez náhlenia
„Maťa ma včera dodžubala, že nenakupujem sama, aj keď som doma,“ hovorí Petra cestou zobchodu.
„Vidíš, mne to ani nenapadlo, keď ideme spolu. “
„V centre mi dajú zoznam, Maťa ma dovezie do Lidlu aona si ide po svojom. Na krk mi dá veľkú tašku, do tej nakladám, pri pokladni vyložím na pás, zaplatím, znova si uložím do tašky, tam ma čaká.
Nevďačné zamestnanie
Neznáme číslo. Zaváham, ale zodvihnem. Čo ak je to niekto zúradov, na ktorých vybavujem už pol roka Ohlásenie drobnej stavby. Západoslovenské elektrárne.
Odborník
„Včera tu boli chalani na bicykloch. Julo si pozeral lieky, čo beriem. Hneval sa na doktorov, že majú zmluvy sfirmami, apotom uprednostňujú ich. Jeden mi zvyšuje cukor, spôsobuje bolesti kĺbov, povedal mi, nech ho neberem.
Ukecaná
„Prídeme dnes večer. Na dve noci. Unás je jarmok, nedalo by sa spať,“ čítam esemesku.
Vybehnem do podkrovia, povytieram podlahy,vygruntujem kúpeľne, uvoľním moju izbu, je najväčšia, zmestia sa všetci traja, aj sdetskou postieľkou.
Zuzana
Čo by si povedala, keby sme išli vsobotu na kyselku. Oslávili by sme tam tvoje meniny. Teba by zobrali autom Filipkovci, ja by som prišla pešo sPetrou asľúbili aj Mišo sMonkou, že by prišli s malou. “
„Akurát som si myslela, že ťa poprosím, či by si nezorganizovala stretnutie vcukrárni, ale toto je ešte lepšie.
Halucinácie
Bežný ranný telefonát, ku koncu mama len tak potichu vsunie medzi reč: „Keď ja mám zase tie halucinácie. “
„Čo máš mami. “ neviem, či som dobre rozumela.
„Ale, tie halucinácie.
Poleno
Mama už čaká, oči jej svietia, keď otvára. Minule som jej iba vyložila nákup, nebol čas porozprávať sa, potrebovala som stihnúť posledný autobus. To sa jej nerátalo.
Sadáme si vobývačke, na stole má kalendár sfotkami rodiny, čo dostala kVianociam od vnučky.
Súkromie uráža
„Gabika, aj ty sa odo mňa odhradíš. “ osloví ma suseda na záhradke aukáže hlavou na plot zpletiva, ktorý je celý potiahnutý zelenou textíliou. Keby ma neupozornila, ani si nevšimnem, som zahľadená do tej svojej.
„Nie teta, nemám to vpláne.
Nevyspytateľný
Ľudia kolabujú ztepla. Najviac zasahovala záchranná služba vKošickom kraji, najmenej vTrnavskom. Beriem si slová z rádia ksrdcu, nebudeme dnes vychádzať von medzi jedenástou apätnástou. Ojedenástej zaparkujeme vozík vgaráži, vyrážame zdomu až opol šiestej, slnko ešte stále hreje, ale už nepáli.
Taká som
potrebujem heslo
neviem ho naspamäť je to zhluk písmen ačísel
nechaj tak
nadiktujem ti ho zbielej krabičky za televízorom
Aj toto je domov
obyčajný červený sveter zlacnej vlny
uháčkovaný vlastnoručne tuniskou vzorkou
pevný ateplý s hlbokými vreckami
typický upratovací
Čo je správne
Ešte minulý rok som nechápavo pozerala na rodičov smalými bábätkami vnosičoch, ktorí postávali na letných podvečerných koncertoch, piknikoch. Hovorím nechápavo, aby som nemusela priznať, že priam odsudzujúco. Čo to dieťa ztoho má. Nemali by sním zostať doma.
Negatívna
Vnašej obľúbenej kaviarničke si odkrajujeme zo zákuskov Velvet café, keď začujeme od vedľajšieho stola: „Ty sa nemusíš báť, ty stvojim srdcom odpadneš abude po tebe. To ja, smojimi diagnózami, budem skapínať. Akeď už budem ležať, posratá durchom durch, kto sa omňa postará. Keď som to spomenula, len hapkali, nevedeli, čo povedať.
Kým tu som
„Betka mi dala cukinu. Ty znej robievaš aj placky. “ začína nevinne mama.
„Robievam, väčšinou pol na pol so zemiakmi, lebo obsahujú veľa vody.
A že nevidí
Vsobotu je mama ubolená. „Dala som si Ibalgin, nejako mi nezabral. Nalgesin mi kedysi účinkoval hneď. Pozerala som ho, je už tri mesiace po záruke, to sa bojím.
Bolí, nebolí
„Betku bolí kĺb. Bola udoktora, predpísal jej infúzie. Ale nemá ju kto voziť, autobusom si netrúfa. Navrhol jej sanitku a ona súhlasila.
Dvom mamám spia dcéry
vnáručí mi spí malinká
moje tridsaťročné dieťa si líha na dotyk
cez deň vždy bdie
dnes usína
Navždy ukrátená
chvíľami hrdá teta
vzhliada knej ako kpokladu
až začne sať
závistlivo hľadí
Uchádzačka o zamestnanie
Čaká nás ďalšia návšteva úradu práce, za účelom dokazovania, že Petra aktívne hľadá zamestnanie. Pritom všetci vieme, že čaká iba na chránenú dielňu, ktorá sa mala rozbehnúť začiatkom mája. Priestory sú schválené, udelenie štatútu od úradu práce asociálnych vecí viazne. Nevadí, zvykli sme si.
Proti noci
„Mami, ako sa cítiš. Trúfaš si autobusom prísť do mesta. Počkali by sme ťa na Braneckého, posedeli vEiscafe aodprevadili ťa ku gymnáziu na dvojku. Pozrela som ti spoje, stretli by sme saneskôr, keď už nebude príliš teplo.
Radosť v očiach
Streda ráno.
„Zajtra idem na tú nefrológiu. Pozrela som si autobus. Ide mi opol ôsmej,“ oznamuje mama.
Vrtošivá
„Spomínala som minule našim, že by som sa tak rada prešla po Kauflande, sama si tam už netrúfam“, začína mama.
„V nedeľu prišli autom aRenátka hneď, že pôjdeme do toho Kauflandu. Ale ja som nechcela. Ani som to nemala premyslené, čo chcem, ani Ibalgin som si nechcela zobrať, lebo som si dala vsobotu, keď som bola uteba.
Nemšovanka
Táto správa prišla mne – starej mame, sestre Ivane - tete amôjmu bratovi Julovi. Nič som neorganizovala. Pozrela vcestovnom poriadku autobus avo štvrtok vyrazila smer Nemšová. Prvé prekvapenie ma čakalo pri vystupovaní.
Čo viac si priať
nič som ti nekúpila kmeninám anarodeninám
nechodím po obchodoch
dám ti peniaze urob si radosť
keď ja nič nepotrebujem
Zrelý otec
po každom dojčení berie malú mame zrúk
choď na vzduch nech sa ti vráti farba
večer prichádza spod sprchy
po izbe sviečky hrá Dežo Ursíny
Pravnúča
Malinkú som bola pozrieť hneď druhý deň po pôrode. Iva to nevydržala a skočila tam ešte vten večer. SPetrou sme čakali na parkovisku, keď ich prepúšťali, aby si neter poobzerala, bolo jej ľúto, že my sme ju videli aona nie. Všetko bolo dobre načasované, cez víkend budú dvaja, udomácnia sa, zosúladia.
Dnes sa rodí inak
po chodbách nehrkocú vozíky
sbielymi plačúcimi balíkmi
malinké priložia mame na hruď skôr
než tato prestrihne pupočnú šnúru
Oslavy
Už je to tu. Mama sa dožila, Monka nerodí, oslavujeme. Sedíme za veľkým podlhovastým stolom, vpenzióne nám pekne prestreli, prípitok je na stole. Vyzvem brata – si najstarší, dúfam, že máš pripravený prejav – skôr zo žartu, nerád je stredobodom pozornosti, všetci vieme.
KAM?
medzi rečou spomenieš
bežím kúpiť
nemusela si hneď
sistotou viem
Čerstvých deväťdesiat
Sobota. Sedíme oproti sebe vjej obývačke.
„Mami, pamätáš sa, ako si hovorievala, že tete Anči by bolo najlepšie uniektorého z detí, keby mala navarené, oprané, zakúrené, aby sa už nemusela onič starať. Oni jej iba nosili obedy, nakupovali.
S úsmevom
večer som si ľahla na pravý bok atuto
kladie si dlaň na ľavý bok
ma čosi tlačí
reku už zasa mi tvrdne brucho
Na zastávke autobusu
vieš že zomrela tá
neviem prísť na meno
určite si ju poznala
osemdesiat rokov a taká čiperná
Ako na deti
„Včera som rozplakala dieťa,“ začína najstaršia, keď sa rozloží umňa na zemi vobývačke snoťasom. Potrebuje dokončiť nejakú prácu. „Boli unás Kačena sJardom asdeťmi. Zora rada zbiera vajíčka.
Mám ťa!
ešte trochu odmeraný
rešpektujem vzdialenosť
zanechávam kde tu stopy
viem na čo ťa nalákať
Darček k deväťdesiatke
v decembri mi bolo veľmi zle
teraz nemôžem umrieť
beží hlavou
pokazila by som im vianoce
Farmárka
„Išla som ešte o druhej v noci nakŕmiť kozliatka, že nech si môžem ráno chvíľu pospať. Nakŕmila som Jarina, potom Johanku, tá bola nejaká umrnčaná, zhladovaná, obojok stratila. Ledva som do nej dostala päťdesiat mililitrov. Potom hľadám Emilku a ona pri Zuze aj s Johankou.
Žena viac do voza ako do koča
„Už som ti hovorila, ako som nakupovala vIKEY. “ pýta sa najstaršia.
„Ani neviem, že si bola, minule si sa iba chystala, uvažovala kedy. “
Vsobotu večer som ležala arozmýšľala, čo všetko nám ešte chýba do syrárne.
Od jednej k druhej
opúšťaš ma
pýta sa ráno malá dospelá
už musíš
naťahuje za mnou ruky mama
Zmena
„Mamuuuš, môžeš chvíľu. “ telefonuje najstaršia.
„Jasne, hovor. “
„Rozmýšľala som, či mám najskôr tebe alebo Pepe, ale lepšie bude, keď to najskôr preberiem my dve.
Bez prudkých emócií
pričasté výbuchy radosti
rovnako súženie
vyčerpáva
tíšina prekvapí
Príjemné slnečné popoludnie
Ihrisko, lavičky, bufet, kyselka, obklopené lesmi.
Tatino s dvoma deťmi. Odhadujem vek, dievčatko ledva rok, chlapček menej ako tri. Chlapček reve, chce ísť kpotoku.
Prebúdzanie
za zatvorenými precitám
pýtam sa tmy
kde kto čia som
striasam sny
Skrat či dôkladná príprava
túžba nebyť
vposlednom štádiu
vytesní zodpovednosť zavýčitky blízkych
že nepočuli nevideli nepodali ruku
Obyčajné ľudské
čím je človek starší
tým viac prahne po dotykoch
ak vrodine nevidno
vzájomné pritúlenie rodičov
Marcová nedeľa
„Dnes zavčasu ráno tu bol taký dupot, horní susedia behali po schodoch, bolo mi to čudné. Pozriem zokna atam sanitka. Dosť dlho tu stála. Traja chlapi skufríkmi, neviem, kedy odišla, musela som ísť na záchod.
Aj tak ju majú radi
„Stretla som Lydku. Chodí na rehabilitáciu, aj cvičiť. Ráno išla autom apritom vieš, kde to je. Za koľajnicami.
Svojský recept na dobré vzťahy
„Vždy som vylievala kávu zbalkóna,“ začína rozprávanie moja mama.
Pozriem na ňu prekvapene, zareaguje: „Ale to nemôžeš vylievať do dresu ten sós. Zapchala by si odtok. Ja keď dopijem, prilejem tam trošku vody, zamiešam avyšplechnem ju von.
Predtým a potom
na prvý pohľad nebol pekný.
tento spôsob reči
mi pripadal srandovný.
neviem sa vynadívať napočúvať
Kde je moja taška
Zobudím sa zavčasu, ako som zvyknutá, keď ideme do stacionára. Uvedomím si, je štvrtok, okno uplakané, netreba vstávať. Otočím sa na druhý bok aupadám znova do spánku.
Sníva sa mi, že cestujeme s Petrou vlakom.
Keksíky
miesim pekné spomienky
cvrčia pomedzi prsty
tvarujem bochník
vyvaľkané vykrajujem
Chvíľa, ktorá pretrvá
zjavila sa na pol slova na pol šálky čaju
kopec smiechu
viac nestihla
rýchlosťou vietor
Je mi jedno, kto príde, kto mal zostať, nie je
odišiel obyčajný obvoďák
babky čítajú parte na dverách
ktovie kto príde po ňom
len sedemdesiat rokov
Jednoduchšie ako jednoduché
moje účtovníctvo
má len jednu stranu
dal
koncom roka píšem zoznam
Predzvesť
dnes bude najchladnejší deň
hlásia
schádzam schodmi zpodkrovia
obývačka slnkom zaliata
Motýlia
zakrútená do prikrývky
nevytŕča ani vlas
skratučkým zdriemnutím
rozvlním sa vzlatožltom obilí
Mimo len tak akurát
motá sa mi hlava
divný tlak
či zaseknutá chrbtica
zbavenú ostražitosti
A tie vrabce
na tráve len kde-tu
kopček zmrzliny
pozostatky bielej pani
pod nohami miesto snehu
Rozumiem tvojmu tichu
bez jediného slova
si zodpovedal
všetky moje otázky
aj tie nepoložené
Kytica od syna
„Taký som mala zvláštny sen, do rána som už nezaspala. Či sa čosi nestalo,“ začína ráno mama.
„Čo sa ti snívalo. “
„Ležala som na boku, zozadu mi ktosi podal kyticu.
Nedorozumenie
vo výskoku radosti
kto ju spôsobil udrel tvár
vysvetľujem pocity
miesto čičíkania
Bez názvu
mieša svety
odkrýva svoj skutočný
priťahuje ním aj ľaká
čo ak ju uzimenú stačí pohladiť
Elenka
Pozerám na starú, čiernobielu fotografiu. Pred sebou mám deväť detí, nastúpených vrade vedľa seba, za nimi záhradky, koľajnice astaručká parná lokomotíva. Zahľadím sa, snažím sa rozoznať tváre. Julo, Vlado, ďalší Vlado, Dáša, Maja, Milan, Ľudka, Elenka aja.
Len tak si tečieme
v nezvyčajnej lodi
sedíme obkročmo na bielom potrubí
had zpasažierov
za mnou mladík sobrovským psom
Pre súlad v páre
obieham dvojicu
pár slov z dialógu
zostáva visieť na tričku
dávajú zmysel
Ak loptička míňa raketu
zdanlivé porozumenie navnadilo
nabáda kpokusom
jeden druhému hádžu lano
zaskočení sklamaním
Bezmocná
Prichádza knám bývalý manžel, ani nezazvonil, sám odomkol, vyzerá strašne opitý. Je skoro ráno, začne si vyzliekať sveter ako doma. Pýtam sa ho, prečo knám prišiel, či mal cestu okolo, či bol uniekoho známeho. Vôbec mu nerozumiem, neartikuluje.
Jeho osamelosť kňučí
podané slovo
súmyslom odomknúť ju
ponúka šancu rozozvučať
myšlienkam
Odovzdaná
skláňaš sa nado mňa
rozochvené dlane vkladáš pod lopatky
dvíhaš ma ako vzácnosť
som malá okrúhla oblátka
Z jedného okna do druhého
od ulice obliekajú panelák
konča záhrad
zaohlušujúcich bolestí
prichádza na svet železničná trať
Pozitívne naladená
Obrovské tekvice dospeli do konečného štádia, viac neporastú. Vyfarbené do sýto oranžovej, vystavujú svoje vypasené bruškána obdiv. Priam sa ponúkajú, nenechajú chladným žiadneho okoloidúceho. Pri pohľade zobloka prvého poschodia nevidno nič, sú ukryté za záhradnou chatkou.
Dočkala sa
zabudnutý domček za dedinou
život nevidno ani zobloka
zložené ruky
každý deň čaká
Cudzinec
Víkendový pobyt na chalupe upriateľov. Neznáme prostredie, pozvali ma sem po prvýkrát. Nádherné letné počasie, krásna príroda, vyberiem sa do vzdialenej dediny niečo nakúpiť. Cestou späť ma osloví nejaký Arab.
Deti zamestnaných mám
aj dnes
pred štedrým dňom
ťahá slečna kŕdeľ na povrázku
maličké z najmenších
Zrodenie tatu
pôrod je intenzívny zážitok
už druhý deň som dojatý
vlhnú mi oči aj pri písaní
odniekiaľ zhôr
Odložená na štvrtom poschodí
nie trinástka štvorka
je nešťastným číslom zoslabnutých
na výťah málo
pre nohy príliš
Tvoja zakázaná
Včera som na teba myslela vo všetkej počestnosti, len v súvislosti sfestivalom vtvojom meste a práve som sa zobudila z erotického sna, nechápem.
Podelím sa.
Stretnutie zo strednej, netuším, ako si sa o ňom dozvedel, objavíš sa tam.
Nikomu ťa nepredstavujem, nikto sa nepýta, každému je jasné, ku komu patríš.
Fajnová
Po dlhej dobe som sa vybrala skamoškou na ozajstnú turistiku, žiadne asfaltové chodníčky, ozajstný les ahlina. Prebehla dôkladná príprava, vytýčenie trasy, naštudovanie mapky. Obed sme naplánovali vhostinci UOndreja. Pozrela som si obrázky na internete, urobili na mňa dobrý dojem, krásne nazdobené stoly, rôzne varianty svadobných prestieraní, svetlé priestranné miestnosti.
Zvláštne
Obrovský areál, kúpalisko plus dráha pre štvorkolky. Láka ma nasadnúť, keď vidím, akou rýchlosťou uháňajú po nízkom trávnatom poraste. Vstúpim amoja túžba rozbehnúť sa roztočí kolesá. Zrazu si uvedomím, že nikde nie je ovládanie, žiadna brzda.
Nechcené pelargónie
Mám rada všetky kvety, niektoré vyslovene zbožňujem, ale muškáty medzi ne nepatria. Moja antipatia možno pramení aj z predstavy, ako mama prenáša rok čo rok hrantíky zbalkóna do pivnice, potkýna sa tam one, polieva ana jar znich aj tak nič nie je, nakoniecbeží kúpiť do Kauflandu.
Keď mi dobrá suseda bez opýtania priniesla niekoľko odborne nalámaných kúskov na prezimovanie, neskákala som od radosti, no ani nemala srdce odmietnuť.
„Zasaď si do kvetináčov, nechaj zatiaľ vonku, keď ich bude treba popratať, ja ti poviem.
Dejú sa mi zvláštne veci
Vraciame sa zletného kina. Privolám výťah, zvezieme sa svozíkom dole. Prejdeme pasážou, blížime sa kdruhému, ktorý nás má vyviezť hore. Skôr než stihnem dôjsť na dosah tlačidla, výťah sa dokorán otvorí.
Dva štvrtky po sebe
každý iný
dnes kvitne iba šálka čaju
stískam znej teplo
prikladám dlaň
Striekať, či nestriekať?
Kapucínka. Moja obľúbená. Dlho do jesene sa tiahne záhonmi ažmurká na mňa červenými, pomarančovými, žltými, aj do jemnej marhuľkovej namiešanými kvietkami. Roky sa na ňu môžem spoľahnúť.
Plyn už syčí...
Ráno niekto silno zazvoní, zvykne tak poštárka. Vykuknem zokna našej štvorbytovky, nikde nikoho. Prebehnem teda ku dverám, tam tiež ani živej duše. Zrejme prišli odpisovať vodu, pustil ich dnu niekto zprízemia, púšťam to zhlavy.
Urážlivý
urážka kysne medzi nami
odpustil nezabudol
vábim novými textami
vždy mal pre ne slabosť
Moje orientačné neschopnosti
„Dobrý deň, kde by som našla inžinierku Dé. “ poprosím pri okienku vrátnice.
„Vyjdete po schodoch, na jedničke doľava je ich firma,“ vysvetľuje pani.
Vydám sa smerom hore, vľavo hľadám jedničku, samé vysoké čísla.
Robme si deň krajším
Zasa som si zabudla nasadiť náušničky. Zistím to až vonku, nemám rada holé uši, ale nebudem sa preto vracať. Prechádzame sa veľkonočným jarmokom, keď mi padne zrak na stánok so všelijakými ručne vyrábanými ozdôbkami. Zamierim knemu, víta nás sympatický ujo vklobúku so šedivou bradou ako deduško zrozprávky.
Pre pokoj v rodine
„Jarko je strašne unavený. Prídu to dorobiť na ďalšie Vianoce. Prečo to vôbec rozoberali. Toto nepochopím.
Už neodkladám objímanie
Vychádzam zdvora slopatou, vyzbrojená na sneh, pred domom stojí pani, zababušená vkožuchu aklobúku, prezerá zvončeky. Pozdravím apýtam sa: „Niekoho hľadáte. “
Otočí hlavu smerom ku mne. Pozeráme na seba, tie oči.
Snové pohladenia, ktoré nepristúpi ani deň
zostal dotyk prstov na tvári
z rozrušenia
skôr chladný ako horúci
naliehaš dlaňami a očami
Otec
Pozorujem mojich chlapov, brata asynovca, aký pekný vzťah sa medzi nimi rozvinul. Odkedy švagriná chodí do práce abrat zarába iba zdomu, za počítačom, je teda pánom svojho času, venuje sa mu ešte viac.
„Je úžasné, že si stretol Renátku, keď to už nik nečakal. Vôbec by si nevedel, očo prichádzaš,“ premýšľam nahlas.
Keby viem, neporodím ťa
23. 7. 2016
krhla prší do záhonov
mieša koktails vôňou farieb
z rozkvitnutých obrázkov
Neuveriteľné
„Stretla som Ivana. Mrzí ma, že sa spolu nebavíte,“ využívam príležitosť, keď sa ozve môj bývalý. „ Pýtala som sa ho, včom je problém, prečo ti neberie telefón. Vraj kvôli mne sa na teba hnevá.
Dômyselná akcia
Marhuľa je tento rok obsypaná, zdá sa, že bude mimoriadna úroda. Vyhrabávam drobné guľôčky ztrávy, odnášam do bio odpadu, je to celkom prirodzené, nejaké vždy spadnú. Na druhý deň je ich viac, hovorím si, to tie suchá, mala by som aj stromy polievať. Postupne si uvedomujem, že sú zoskupené viac na jednom mieste, čoraz väčšie koleso akaždá rozpolená abez jadierka.
Suseda
Dcéra so mnou odmieta chodiť do záhradky a tak využívam čas, kým spí. Od siedmej si bezstarostne poletujem, polievam, tu niečo odstrihnem, tam čosi presadím, vytrhnem burinu. Ak kradnem chvíle počas dňa, nevychutnám si ich, je to zhon, akoby som mala niečo zapnuté na sporáku, keď viem, že na mňa čaká.
Okolo deviatej vybehnem pozatvárať okná vpodkroví, posťahovať žalúzie, nech svieži vzduch nazhromaždený vnoci vydrží čo najdlhšie.
Máme sa
Vykračujeme popri rieke, tlačím pred sebou vozík s dcérou, vedľa mňa kamoška, ako inak, zabraté do rozhovoru. Obchádzame hlúčik ľudí, nejaké kočiare, čosi akoby ma vyrušilo, nevolal na mňa niekto.
Obzriem sa, usmiaty mladý muž, spoznávam oči: „Kde sa tu ty berieš. “
„Kde sa tu beriem.
Je to profesionálka
Moje obľúbené kaderníctvo. Pár krokov od domu, maličká búdka, kedysi zelovoc, zmestí sa tam dva a pol človeka aj skaderníčkou, ale vyhovuje mi. Nepotrebujem nič extra, len občas zastrihnúť končeky, skrátiť ofinu. Vposlednej dobe sa mi Ľubka zdá guľatejšia ako obvykle, ale utohto druhu postavy ťažko odhadnúť, či si dala na obed väčšiu porciu, alebo vtom hľadať iný dôvod.
Zakázané otázky
stojím vkruhu
vyznačenom bielou kriedou
prešľap
znova
Prebolieva
môjmu tichu
si dal mená
ľahostajnosť či mĺkva výčitka
žiadne nie je správne
Moje slová
ako sypanie odpadkov
do deravého koša
jedny sa zachytia
iné vypadnú rovno
City na uzde
je ľahšie
zhrnúť zopár tlejúcich
bosou nohou do trávy
než uhasiť rozdúchané
O mne
môžete do mňa strkať
nerozsypem sa
dieliky lega pevne držia
ak spadnem
Alkohol jazyk zväzuje, zároveň rozväzuje
Zazvoní telefón. Pozriem na display. Aaaa, Mišo, asi venčí psa, potrebuje pokecať, nevie byť sám.
„Áno, Miško.
Správa z Vlčieho Vrchu
Dnes u nás spí Anička Matejčekovie, dojička vučení, s malou Monikou.
Tak som si išla k Pikulíkovi (pionierska búdka na konci záhrady) pre perinu.
Pod ňou spala užovka. Zaklapla som paplón a povedala: „Ježiši, prepáč.
Som sa mohla uraziť
Neznášam veľké markety sobrovskými vozmi, ktoré sa uberajú svojim smerom amňa vláčia so sebou, zatiaľ čo ja snámahou vyberám zákruty vsnahe uplatniť svoj zámer. Rovnako maličké samoobsluhy, kde ešte aj nákupný košíček musím niesť nad hlavou, aby som nezrážala tovar zregálov.
Uprednostňujem také tie obchody, vpodstate potraviny, skútikmi všeličoho. Mám jeden obľúbený.
Má!
Okrem mnohých iných darčekov, som našla pod stromčekom aj útlu knižočku, Maminko nezpívej. Bola od najstaršej, ale pod titul by sa sveľkou chuťou podpísali aj obe mladšie. Vraj veľa rozprávam akeď nerozprávam, spievam. Priznávam, mám takú úchylku, takmer vkaždej vete padne nejaké slovíčko, ktoré mi pripomenie pesničku asamovoľne mi to začne spievať.
Vianočná
Dievčatá rozbaľujú darčeky zminulých Vianoc, ktoré nemali príležitosť odovzdať tatovi, bratovi, macoche. Aj boli pozvané, zrazu sa menili termíny, až zostalo ticho aprišli ďalšie sviatky. Kontrolujú záručnú lehotu čajov, šálky prežili, obrázková abeceda už nie je aktuálna, zprváčika je druhák. Triedia na kôpky, čo sa hodí, čo nie.
Na samote u lesa
„Áno mamička. “
Ozve sa mi veselým hláskom najstaršia, ale aj tak poznám, že je vyplakaný.
„Deje sa niečo. “ spýtam sa skôr, než dôjde kdôvodu môjho volania.
Na zdravie!
Na zdravie.
Konečne stretnutie, po dlhej dobe. Kedysi Eva bola tá, ktorá neustále niečo organizovala. Jediná zpartie bola zamestnaná anemala pochopenie, ak sa niekto vyhováral na učenie, skúšky, zápočty.
Kam siaha pamäť
Na potoku poblíž Minárikov plácha babka prádlo.
Tmolíme sa pri nej.
„Aha. Červík.
Dochvíľnosť nadovšetko
Úrad práce. Had ľudí ako obvykle, zatočený až ku hlavnému vchodu. Pozýva ďalšieho, pani si sadá za stolík, vyťahuje preukaz uchádzača o zamestnanie, keď sa dvere rozletia adovnútra skôr vpadne, ako vojde „klient“.
„Vy čo tu robíte.
Šak si nerob starosti!
„Bola som hneď ráno v tom malom obchode, kúpila som si tri chlebíky, taká som rada, dám si do mrazáku abudem mať nadlho pokoj,“ začína rozhovor mama.
„Už si minula. “ čudujem sa, veď som jej priniesla dva.
„Chalanom vnedeľu chutil, chodili si sami do kuchyne odkrajovať, nechali mi taký väčší vrchníček.
Ako z filmu Křídla Vánoc
„Stál na múre, voľačo tam dorábal,“ začína dcéra ďalší príbeh posledných nepodarených dní aukazuje rukou nad hlavu, aký bol vysoký.
„Záhrada je veľká. Boli sme od neho ďaleko. Ja za obrovským betónovým kvetináčom, len som videla, ako Ferko padá na chrbát.
Keď sa od rána nedarí
„. a potom som zavolala kamoške do sociálnej poisťovne. ,“ rekapituluje jeden nepodarený deň moja veľká.
"Stalo sa to na diaľnici, neďaleko Passau,“ začína rozprávať, čo sa dozvedela.
Môj tato
Prechádzame sa sdcérou slnečným prázdninovým mestom, keď mi krátko zazvoní mobil. Pozriem na neprijatý hovor – mama. Asi sa pomýlila, dnes sme už spolu hovorili, nezvykne volať dvakrát. Nedá mi to, po chvíľke skúšam volať ja: „Mami, chcela si niečo.
Z leta
kvetinkové dni podskakujú
roztopašne štrngocú
nedočkavo najradšej bez spánku
podávajú ruku ďalším
Staroba
Sídlisko zostarlo. Je čoraz menej prváčikov, kedysi bolo bežné písmenko G, dnes horko - ťažko naplnia A, B, C. Zato dôchodcovia pribúdajú ako huby po daždi. Sú ich plné obchody, lavičky, chodníky.
Priznať si
dve noci po sebe
nasledujem muža
primknutá s hlavou na ramene
chlapská ruka okolo pása
A čoby som nebola, mne sa nezdrcla
ponakladám na tanierik
ochutnávamobjavujem
čo som pod polevuukryla
ajtoto je dobreeemňaaam
Radšej optimistické nemehlo
Mám rada majstrov, zktorých vyžaruje istota. Poznať na nich, že svojmu remeslu rozumejú, že podobných problémov už zmákli neúrekom, ak sa im to aj nepodarí hneď, na druhý pokus určite. Pri práci si pohvizdujú, pospevujú, vzbudzujú dôveru. Pán Straka medzi nich nepatrí.
Posledný tanec
Taký hyperaktívny ujo. Chvíľu neposedí, večne niečo majstruje, vyrába, opravuje, stromy strihá, okopáva, hriadky podľa špagátika vymeriava, na milimeter presne, ak mu niečo nesedí, štyri razy prekope, až potom spokojne pozerá zbalkóna, ako sa rysujú jedna vedľa druhej.
Po odchode do dôchodku nezostal doma. Vždy sa nejaká práca našla, školník, strážnik, kurič, až po štvrtom infarkte si dal povedať.
Starenka
Sedávala vždy pri sporáku. Žeby to bol zvyk zdávnych čias, keď sedávala pri peci, aby sa trochu zohriala . Na starom byte mala pri ňom malú stoličku, tanier na kolenách, ani nedeľný obed nezjedla pri stole. Keď sa presťahovali, zasa si našla svoj kútik práve pri ňom.
Tolerantná manželka
Úzky rodinný kruh, môžu si dovoliť všetko, nikoho neurazia, zabávajú sa spoločne, aj sami na sebe.
Zuzka rozpráva veselú príhodu zo včerajška. Prišiel na návštevu kamarát, manžel Juraj sa mu chcel pochváliť, aké tiché vysávače už vyrábajú. Prinesie ho, obzerá zo všetkých strán, kým zakričí: „Zuziiii, kde má šnúru.
Tvoje to isté je celkom iné ako moje
mozog produkuje skvosty
jazyk občas nestíha
slová predbiehajú samé seba
nestačím sa čudovať
A predsa sa majú radi
„Tak ma vposlednej dobe rozčuľuje. Si nevieš predstaviť,“ začína rozhovor kamarátka.
„Kúpila som umývačku riadu. Kolegyne chválili, hovorím si, ušetríme vodu.
Len či
zotreté ročné obdobia
obrali rok o poéziu
ako koráľ bez farby aj tvaru
tlačí sa nemotorne ihlou
Snová
babôčka admirálskauväznená v pavučine
žiarivá červená presvecuje bielu s čiernou
taká maličkáešte dieťa
dojemne uviaznutébez mamy
Raz by ich mal vyše hlavy
ukladám
knohám otázniky
hromadia sa
okolo pása
Zo sna
len tak si tečieme v nezvyčajnej lodi
sedíme obkročmo na bielom potrubí
had zpasažierov
za mnou mladík sobrovským psom
Mať tak svoj strom
prapradedko
biele vlasy po ramená
dobiehalo ho deväťdesiat
posledné roky po raňajkách
Ešte jeden život, prosím
chcem žiťako mliečny zub
hryzkať len takčo mi chutí
vedieťže to nie je naposledy
až potomnaozaj
Požehnaní hudbou
koncert vkostole
spevák vozíčkar hypnotizuje
tóny vyvierajú zvnútra
berú so sebou ľudí
O kvitnutí
sedmokráska
prestala veriť na zázraky
vie
zima skôr neskôr príde
Pretečie, nepretečie, idem
pohrúžení do seba
chytajú sa ucha ktoré postojí
vylievajú doňho svoje
chabá otázkanečaká odpoveď
Ukrátení o čaro návratov
stiesnený priestor
neprospieva dvom
čím bližšie
povinne spolu
Mať tak foťák na sny
obomi rukami odtláčam sny
zámerne nerozmotávam
dištanc od blúdenia strácania neistoty
ak začnú samé zanechajú obrázky
Clivá
vzdialenosťou uniká teplo
plameň udržujú len písmená
raz jeden raz druhý priloží
stačí chvíľu nebyť v strehu
Zmierení
najťažšie je na hrane
tenkej čiare medzi mladosťou auž nie
otrepané frázy
na koľko sa cítiš toľko máš
V úkryte
poskrývaní vtomto svete
ako prenasledované zvieratá
vhlbokých lesoch
bojíme sa odhalenia -
Vyvážený smútok
len zriedkavo sme
svedkom rovnováhy
súčasného zrodenia i zániku
po ľavej ruke sa mi rodia deti
Rozhnevaná mama kričí
nemali hovoriť pravdu
šanca dve percentá je
menej ako nič
zobrali dcére nádej
V obavách
prekročila brázdu poznávania
nie je zvedavá
prestáva sa pýtať
rozpráva
Ako sa má mama
kosti aj kĺby bubnujú na poplach
sekajú pohyby
kričia aona
ešte sa dokáže smiať
Posledné tri fotky
na jednej rozhodené dlane
gesto zmierenia
na druhej zodvihnutá čiapka
znak lúčenia
Za vôňou vanilky a ešte čohosi
blíži sa deň kedy
prilietajú z rôznych diaľok
okrídlené deti
hniezdo mamy
Už ju naučila
„Vieš dobre, že sBetkou sa len telefónom prezvoníme akaždá vie, že treba ísť na kávu. Ráno ona ku mne, poobede ja knej,“ začína rozhovor mama. „Ja, keď ju prezvoním, už stojím pri okne, len ju vidím pri bránke a idem jej otvoriť. Včera prídem ku dverám, zazvoním, nič.
Na krok od popínavej ruže
potreby relatívne
rovnako túžby
ak niečo bolí chcem iba zdravie
znajhoršieho vonku
Priateľ smútok
priatelím sa so smútkom
vľúdnym tichým spoločníkom
oprieme si hlavy
počúvame clivé melódie
Počatie
zámer. nehoda. náhoda.
ktoré prišlo plánovane
nechcene
či len tak bude – nebude.
Premoknutá do nitky
nečakane unikáš
proti vôli seba
mňa
uchmatne ťa choroba
Prepáč mi, jeseň
je ťažké tušiť všetky tvoje kúzla
priehrštia farieb hrejivé tóny
keď mi ťa usmoklený vietor opľuje
už vidím
Kto čo vidí
milovaná aj zatracovaná
nevyhnutná časť roka
predčasne
načas
Uviaznutá v medzifarbí
tečie clivá melódia je trištvrte na jeseň.
umňa takmer celá
snežná belosť v nedohľadne
výkrik farieb stíchol do hneda
Odtajnenie
Dopĺňam vrece splastami, dvere na garáži mám odchýlené. Zastane auto. Červené. Môže byť tak desať hodín, Monka by mala byť vpráci, jej Mišo nastupuje až popoludní.
Ako keď...
po noci plnej túlenia
rozospatou rukou šmátraš vedľa seba
prázdnota ti otvára oči
načahuješ dlaň
Rovnováha
pre aproti poťažkávam na dlaniach
raz poklesne jedna raz druhá
spoľahnutie opora zavážia
zlozvyky klamstvá zvyšujú skóre proti
Ubezpečenie
rozobraní
poskladaní
poznáme svoju hodnotu
vieme kto ajakí sme
Priznať si
dve noci po sebe
nasledujem muža
primknutá s hlavou na ramene
chlapská ruka okolo pása
S kým to žijem
známi susedia
kto volil koho
neznámych na uliciach podozrievam
ako je možné že prešlo zlo
Od radosti
ustavičné dažde chlad
zahnali ma do čudného obdobia
vkalendári koniec leta
vonku zima preskočila jeseň
Vždy takto k jeseni
zavoniaš spomienkou
zrýchleným krokom kutebe
radosť aj trápenie prežité do špiku
bez ruky na brzde dole kopcom
Vybehnúť v tričku
mdlá pachuť sa rozlieva na jazyku
nálada šedivie
pištím po vôni
dažďom skroteného žeravého asfaltu
Ukrytý za úsmev
poskakuje usmieva sa
na všetky strany strúha opičky
zdanlivo bezstarostný
šantí hvízda
Spoločný koniec
nie si tu rád
máš čoraz menej dôvodov
pre ktoré bojuješ zostať
ak jedného dňa
Žijem vo dne aj v noci
nočný dej po prebudení premietam
stačí zachytiť jeden obraz
ďalej sa točí sám
len zriedka nejde uchopiť začiatok
Starnutie
väčšina ciest vedie niekam
rovnako naša súkromná
radosti úspechy výhry prehry choroby sklamania
sú iba kulisy
Rozhovor muža s mužom
otec si vedie syna okolo ramien
mladý muž na rozhraní decka a násť
zatiaľ neuhýba
zanietene diskutuje
Odpoveď zvedavému básnikovi
mladá krásna
keď som šťastná
ak prevláda bolesť smútok
stará žena svyhasnutým pohľadom
Na čisto
každú slohovú prácu
zvykneme písať na dvakrát
najskôr koncept
vychytať chyby
Neznášam ľútosť
počujem obdivujem
stačí jeden pohľad do očí
bezpečne rozpoznám
uznanie od ľútosti
Mamini susedia
„Bola som vtom našom kvetinárstve. Kúpila som Lidke taký rozkvitnutý lopatkovec aešte nejaké drobnosti, má aj meniny, aj narodeniny. Len som jej zazvonila, nechcela som ísť ani dovnútra, aj ona sa vždy ponáhľa. Ale prehovorila ma anakoniec som bola rada.
Zasa ten sen
iný apredsa rovnaký
neznáme mesto budovy
zúfalo hľadám východy
všade ploty zamknuté brány priepasti
Hroznové orgie
strihám strapce do košíka
zelenkavé ružové až bordové bobule
doma nenásytne otrhávam
pritískam opodnebie
Znova vybaliť
kráčam popri rieke smerom ku prameňu
kým nohy dovidia
leto hoci malo zbalené znova vybuchlo
chytá druhý dych
Nespokojnosť
„Predstav si, že mali cirkevný pohreb,“ začína rozprávanie mama. „Nezobrala som si načúvatko, ale farár hovoril stále otom istom. Trištvrte hodinu, stále dokola, čosi si tam mrmotal, ani mu nebolo rozumieť,“ vyjadruje nespokojnosť. „Keby tam aspoň nejakú básničku povedali.
Odsúdení na večnosť
som schopná uvažovať včase
juchú aj au sú okamžiky
vtrvaní majú začiatok aj koniec
starobu anevyliečiteľnú chorobu
Realita
poletujem rozšantená vysmiata
páperkovo ľahučká
príjemní ľudia okolo zábavu nekazia
tancujú so mnou
Jednoduchšie je upratať dom
zbavujem sa starých vecí
oblečenie časopisy šálky staré záclony
roky triedim vraciam naspäť nerozhodná
veď sa zídu
Pažravosť strachu
takmer pravidelne končia bezstarostné roky
popraská škrupina
čo predtým skĺzlo po povrchu
preniká celkom do vnútra
Moje vlastné žalúzie
cez spustené žalúzie
svetlo sa pokúša votrieť do izby
márne
mám poistku
Čo na to Boh?
necelý rok dieťaťom
pacientom ďalší celý
rodičia musia veriť
bojujú kým nezložia zbrane lekári
Čo máte nové?
bývajú dni nenažrané
otvárajú papule
prehĺtajú zážitky
stále im je málo
Prebudenie do jedného z rán
keď ako modelka
kladiem nohu pred nohu
nie pre efekt
len znedostatku miesta
Byť mojim snárom ti nestačí
občas ma pochytí túžba
vyrozprávať sen práve tebe
ako kedysi
len ty si vedel
Dojemná
zbadám ju vparku spolužiačku
naháňa dievčatko okolo preliezky
podídem bližšie pozdraviť sa
malá ma berie za ruku
Šuplík
posledné básničky hádžem do šuplíka
sú to len puberťáčky pochabé
jedny drzé roztopašné
druhé domýšľavé
Voniam jablkami a škoricou
čarovná jabloň rodí nezvyčajne
po letných ani stopy
jesenné ešte nezrelé
iba moja
Neopustím ťa, august
celý mesiac sa na mňa smejú slnečnice
strašiak uprostred nenaháňa strach
umelec maľujúci ústami ho šmrncol klaunom
červený nos ažltá štica spod klobúka
Potom
premietam posledný rozhovor
trpezlivo som počúvala
nemala snahu utekať
ako väčšinou
Zostáva málo času
po celý život hľadáme sami seba
cestou zakotvíme pri niekom
viac či menej pochopení
odchádzame
Obhajoba nezáujmu
krikom šliape
beztak doráňané
vymenúva vymyslené zásluhy
vsebaobrane útočí
Veselý september
výročie na výročie
keby nie ústavy
mohli sme sláviť sobáš aj rozvod
vjediný deň
Zakódovaná výchova
nechcem
nebudem ako tatko
dúfa mladý muž
hoci sa urputne snaží odkloniť
Zakúpený omylom
čo zažijeme nie je bezúčelné
akákoľvek udalosť stretnutie
má svoj význam
pre pochopenie iných
Závislosť na ročnom období
takmer vkaždej tvojej básni
má leto predplatené miesto
ak nie inak
obtrie sa aspoň onázov
Úsmev široký, smútok hlboký
smeje sa ako blázon
zvyknú hovoriť
ale kto čo vie ojeho smútku
potláčam snahu dovidieť na dno
Leto za nič nemôže
vystieraš chrbát
najhoršie už bolo
plný očakávaní
obrátený kzajtrajšku
Otváranie očí
Petre zvoní vobývačke telefón. Nesiem jej ho do izby, svieti tato. Robím si svoje, ale vnímam, že Petra dlho mlčí, potom párkrát zopakuje vpohode, utrúsi zopár viet ocentre, oMonike, zrejme odpovedá na otázky. Idem za ňou, je mi jasné, že nepochodila.
Nehovorte mi, aká by mala byť
v pravý čas ukončiť výchovu
prijať deti aké sú
výčitky skôr ako vzniknú prehltnúť
bez počítania kto komu kedy čo
Presne tak
stret názorov fandí dialógu
slovíčka pinkajú cez sieť
diváci nestačia otáčať hlavy
absolútnemu stotožneniu
Keď smútok onemie
ďalší deň vzdialenejší od slnka
bližšie ksamote
prsty na studených nohách
protestne nešermujú
Topíš sa v žití
som tvoje steblo trávy
za každý dotyk ďakuješ
mal by si vedieť
ja ťa nezachránim
Když mláďata z hnízda odlétají
ťažko sa odchádza
ak ťa niekto drží za rukáv
rukou slovom pohľadom
keď vzlietnuť
Nedošli
ona je tu aktosi inde
nedošli k sebe
odbočili na nesprávnom mieste
nebolo cesty späť
Aj takí sú
zahľadení za seba
ponorení vnenávisť
drapkajú si do rán
nedovolia im zahojiť
Chce to čas
dospelými sa staneme
keď chyby svojich rodičov
prijmeme
pochopíme
Celkom pekne sama
výlety popri rieke sú čarovné
iné zavčasu ráno
iné poobede
iné večer
Dospelá
kráčame spolu
vmomente lúčenia zazvoní mobil
letmo kývneš hlavou na pozdrav
stelefónom pri uchu odchádzaš
Prinesie šťastie aj po smrti?
žltozelená žmolka vposteli
ospalá lovím odrobinku
zvedavá čo to môže byť
veď moja nočná košieľka je ružová
Samostatná a hrdo slobodná
len vnímavý okoloidúci
zbadá kdesi vnútri
ustráchané dievčatko
čo si nechá
Tlmočník mojich snov
rána
keď blúdim nimi bezradná
maľujem obrázky cez slová
vsnahe zachytiť každučký odtieň
Moja stratená istota
stojíš uprostred schodov vpyžame
klasické tenké prúžky veľké gombíky
vyžaruje zteba pokoj aúsmev
rovnako ako za živa
Nedeľná šálka čaju
biely porcelánový hrnček suškom
ružový kvietok zlatý prúžok
ako dávno vňom nebol
nedeľný bylinkový čaj
Nečakaná výmena
veľké rodinné stretnutie
záhradný piknik
obvyklé zloženie
len jeden nováčik vystriedal niekoho
Zostaňme
boli ste dvaja
ty amoja dcéra
matka ti zomrela vdvanástich
čiastočne som ju nahradila ja
Moja
náhlim sa keď začujem
moja mama.
otočím hlavu
najstaršia skamarátkou na terase pri káve
Smejeme sa, ale vieme
nehovorím čo ma trápi
za odmenu nepovieš ty mne
zatĺkacie gény spoľahlivo preskakujú
zmatiek na dcéry
Moja maličká
sedíš vpostieľke
trepoceš rúčkami
veselo džavoceš
upratujem
Príjemne nečakané
do podkrovnej izbičky vojdem bez klopania
netušiac že nie si sama
prvá noc čo neodišiel
zostal do rána
Na diaľku blízko
mamúš.
nemáš ešte nejaké hrable.
nie zlatko
už si zobrala aj tie rozlámané
Bez odpovedí
ukladám ti knohám
slová vety otázniky
ako ksoche pamätníku
hromadia sa
Priehrada súkromných dažďov
roky nezdvíham stavidlá
pre krátku chvíľu úľavy
nestrhnem tých
čo (aj) vďaka mne
Depka
kto sa raz túlal chodbami beznádeje
dokáže uniknúť iba načas
zaliať ich sadrou
mať pocit uzamknutia navždy
Dokedy je žena ženou
kým ráno rozčesáva vlasy
vedome či podvedome
po očku sleduje obraz vzrkadle
prehnutá vpáse dvíha paže
Viem to
mnohé časom zhasínajú
stávajú sa neviditeľnými
tá čo stretla
hoci na krátku trať
Nevybral si si tento svet
nepočuť ponosy
ticho – posledné štádium bolesti duše
keď slová nenadviažu spojenie
nepomôžu
Neistota zrelých žien
ešte stále vyzerajú veľmi dobre
jeden pohľad do zrkadla
zrazu vedia čo iní nie
puklinka tenká ako vlások
Ktorý je dnes na rade
staručkí ľudia
ako lístie koncom septembra
farebná jeseň hreje mladších
oni sa chvejú vobave
Na kúpalisku
studená
zabára ľadové pazúry
do členkov lýtok
neústupná odrádza
Keď vystrieš ku mne ruky
sedíš ponorený vkresle
pohľad upretý kamsi do neznáma
prichádzam nebadane
neviem komu patria tvoje myšlienky
Raz by bol ktosi posledný
po desiatich rokoch odišla
žiadny alkohol nevera
vyprchala vzájomnosť
radosť zo seba
Ani nesľúbi
vedel si ma učičíkať
na všetko mal odpoveď
strach netrval viac
než tiknutie hodín
Aj keď tu nie si
nič nejde vrátiť späť
či chceš alebo nie
skončili prechádzky fascinujúcim svetom
Muža aŽeny
Česko-slovenská
jsem příliš daleko
abych tě mohl chytit za ruku
políbit
dost blízko
Česko-slovenská II
tak sroluj tmu
nech mě vsobě lásko
ještě tři chvíle do rozednění
než se mi ztratíš mezi řádky veršů
Deduško
vdederonových červených trenírkach
sbielym lemovaním
vek ťažko odhadnúť
sigelitkou v ruke
Odkaz mužom
vyhrievam sa na slniečku spokojnosti
bosonohá na turka
zachytávam odraz na skle
niečo tají nočná košieľka
Predsavzatia
čas návratu neodkladný
predsavzatia neúprosné
zostať vústraní
prikryť všetko bielou plachtou
Možnosti
nezačínať zakázané
zakázať si začaté
uťať po pripútaní
sme len ľudia
Ťažko predvídateľné
ako ryba zanechaná odlivom
zmieta sa na suchu
túžbou po vode
nestráca nádej vďalšiu vlnu
Len uveriť, že viac nechcela
zadýchané závrate
spresvedčením
ako je tak zostane apotom
nevidieť čo nechce
Studené nechutia
moje slová padajú
zmysle cez pusu
rovno von
jedno za druhým
Myši s gitarou
keď nebude doma
kocúr ani kočka
prídem za tebou
ľažkám si privriem oči
Márna snaha, zasa sú tam
príjemné myšlienky
zatváram do košiara
občas ich nechám vyvetrať
dôsledne triedim pri návrate
Pridlho potláčané
nahlas plakať je ľahké
ťažšie neplakať
niekto má ustavične
slzy na krajíčku
Nie je papuča ako papuča
ešte neviem
kam pôjdeme
nepovedal
si pod papučou.
Než príde prvá ovečka
raz pozbieram
všetky svoje myšlienky
do hrnčeka spokrievkou
uchopím za obe ušká
Viem, čo nechcem
žiadny muž mi nepatrí
žiadnemu nepatrím ja
vysnívaná sloboda
ľúbením som preplávala
Zaľúbená
na prvý pohľad nebol pekný.
jeho spôsob reči
mi pripadal srandovný.
neviem sa vynadívať napočúvať
S prvými kvapkami
tak som vás predsa prichytila
vzlome žiaru na šero
nestihli ste schovať tváre
po prvom zahrmení vyvalili oči
Začiatky a konce
hoci nechceli sme vedieť
vieme
všetko je inak
ako keď sme nevedeli
Zhlboka sa nadýchnuť
ideš stále pozadu
dva kroky za mnou
nevládzem čakať
poskakujem
Dnes
nechcem byť
veľká astatočná
na chvíľu celkom malilinká
zmestiť sa ti do dlaní
Pasce vlastných myšlienok
po dlhej dobe
nastal relatívny pokoj
nestrašia žiadne termíny
neodkladné povinnosti
Na dobu určitú
miešam ti svety
odkrývam svoj skutočný
priťahujem ním aj ľakám -
čo ak ma uzimenú stačí pohladiť
Postihnutá obavou
trápenia aj radosti
žobronia opritúlenie
vjednej schránke je im tesno
chcú sa deliť násobiť
Nielen taká, akou sa ukazujem za svetla
počas dňa
pobehujem vonku
chytám drobné radosti
nechávam sa samu doma
Manžel a otec a dedko
tŕpla som stebou
povzbudzovala dúfala
kým srdce neprasklo tretíkrát
stratením viery
Nepožiadaš manžela blížnej svojej
púšťam si ťa iba do snov
blahorečím kilometrom
pobláznení
nedobehneme
Sviatok Cyrila a Metoda
„Chcem ísť zajtra do kostola,“ prekvapí ma Petra.
Na Štefana bola skamarátkou Kristínou po prvýkrát, páčilo sa jej, aj chvíľu prejavovala záujem onedeľné omše, postupne vyprchal.
„Dobre. Pozriem, kedy bude na Juhu, to je jeden zdvoch bezbariérových, ide nám tam osmička.
Nedôverčivá
zaobalená pred sklamaniami
pridávam vrstvu za vrstvou
posledná ukrýva moje ja
aj pred sebou
Johanka
som kamarátka na každý deň
viac nie že nechcem
viem čo smiem
tvoja myseľ patrí inej
Opatrne
nevyhnutné odlúčenie
správny čas pre nový začiatok
nenápadná zmena pravidiel
hranice posunuté
Bez "predtým a potom"
klapky na očiach
vtedy som jediná
roztáčam pedále
dvíham nohy
Nevadí
rodičia odchádzajú od seba
nemali by od detí
otec sa pre istotu neobzerá
aby nevidel
Budú mi chýbať
blíži sa čas
keď ma budeš ľúbiť tak
až mi prestaneš hovoriť pekné veci
súmyslom neubližovať
Vzájomná
únavou bežného dňa
položená na lopatky
stráca sa vperinách
pred posledným privretím viečka
Zákonitosti
okná dokorán pre nový začiatok
očakávaní chodia inou trasou
zbytočný prievan
pozatváram
Ja predsa viem
keď prvý ošiaľ vyprchá
vystúpia farby
ktoré sme nevideli
pôvodne nenápadné
Kolíska
dlaň muža
nedbanlivo vyklopí ma
voľným pádom
ako zhniezda
Neistota
okatá sieť
zo stromu na strom
pohupovaním uspáva
rozplynuté vedomie
Aj moje
len vzácne
dokážem prijať bez výčitiek
uctievanie môjho ženstva
my dvaja v strede
(Iba) spokojná
oslobodená od veľkých citov
schúlená vpríjemnom tichu
nútim sa uveriť
som vďačná za stav spokojná
Muchy
nechápem ženy
ktoré neskrývane
nadbiehajú mužom
prenasledujú ich
Spadnúť do obnaženého pohľadu
v podkrovnej izbe
uhládzam pokrčené slnečnice
spoločnú šatku
periem v rukách
Moje augustové jablko
nesiem si nádherné
veľké červené svieže jablko
ponáram sa do kresla
otáčam ho vdlaniach
Ku kráse potrebujem slnko a
v deň odstrihnutia
zomrela v nás poézia
prehmatávam svoje vnútro
nie je tam
Dcére
pozri vľavo
vedie tam chodník
kam sme chodievali stvojím tatom
raz
Už sa nebojím
most cez rieku žiadny betón
udupaná hlina nie na šírku
len dĺžku chodidla
miesto zábradlia plot zpletiva
Sviatok hudby
Pätnásty jún, Sviatok hudby. Vo všetkých väčších mestách už niekoľko rokov, vnašom piaty. Začínali traja muzikanti, zopár náhodných divákov, dnes nás je oveľa viac. Vuličke Marka Aurélia provizórne pódium, sedíme na schodoch smerujúcich na hrad, na prahoch dverí, postávame pri stenách, kde sa dá.
Nová pravda
už toľkokrát zvíťazil pocit
dokráčania kpravde
oči dokorán
zreteľné áno
Ako zrelé ovocie
súbežne letia túžby
niet kľúča
ako uprednostniť jednu na úkor druhej
všetko všetko
Rozkvitnutá
po dobrovoľnej hrdlačine
napočítam schody domov
usedám medzi balkónové dvere
napoly vnútri trochu von
Fičím na slnku
zavčas rána vysávam zokien mušky
chladím byt prievanom
poletujem spievam
durím ťa zpostele
Moje kvety
chcem si vás pochytať
zatvoriť do flešky
až budú vonku čivo mne zúriť pľušte
kliknutím spustím malé kino
Padáčiky z púpav
jedna hlúpa nehoda
oddelila zajtra od včera
vhlave zostalo za hrsť obrázkov
a clivota
Počasie v tvojej hlave
zatiahol si záves
odvtedy iba sem tam presvitáš
mračná vtvojej hlave zatemňujú
jasno ponúka siluetu
Nie vlastnou vinou stratený
podaktorí idú priamo
bez obzretia vpravo vľavo
zahľadenia dovnútra
ty sa motáš ulicami svojho ja
Dvaja
naše duše sú iba oblečené vtelách
ak túžia po dotyku
musia sa znich vyzliecť
rozozvučať jemné melódie
Bezmocnosť
ktosi zaznamenal vyrieknuté
čítaš svoje slová nespoznané
miesto spomienok slepá mapa
rozliate nič
Nemáš sa rád
prahneš po láske druhých
vzdialený vlastným predstavám
o dokonalosti
odmietaš prijať aký si
Tvoja báseň
je tak krehko clivá
zádumčivá veršami
ubolená medzi riadkami
až mám oňu strach
Dočasný nádych
unikal si dostihla ťa
diagnóza beštia uchytí odnesie
vzdialený nám
sebe
Básnikov smútok
na predpaženie od svojich básní
poskladala sa sama
podvedomie vnútorný zrak
obraz prešiel okolo len som ho opísal
Bláznova poézia
fascinuje prúdom myšlienok
vytrysknutých zpodzemia
vymetá nepoznané kúty
vymýva vodné dná
Štyri ľudské obdobia
poletuje zo vzťahu do vzťahu
vychutnáva prvé dotyky
zamdlieva vnečakanom súznení
pred všednosťou zakaždým zuteká
Hniezdo pre básnika
básnici
majú dlane zveršov
neochránia
iba zľahka čičíkajú
Preč od cely introverta
zachytím slabé ťukanie oblízkosť
obchádzam puzdro
vraciam klop klop klop
tajomný
Zaliata do večnosti
za každú lásku prosím
nech skončí včas
neprerastie do
prečo
Pohladenie
dospelý muž sdušou chlapca
vlečie zranenia zdetstva so sebou
hoci má mamu otca sestru brata
necíti puto nie sú rodinou
Sklamanie kráča za pätami rojkov tesnejšie ako vlastný tieň
niekedy ticho precení
počuje viac
pocity zminúty na minútu
rozpité dostratena
Tajnička
podvedome skrížené ruky na hrudi
vmimo slovnej komunikácii
gesto odmietnutia alebo neprístupnosti
len vnímavý adresát
Dopisy Sedmikrásce
možno by niekto robil posmechy
vidieť ťa zhrbeného nad fľaškou atramentu
písať po večeroch básne pierkom
posielať ich spolu s náčiním
Uhol pohľadu
často sa vôbec nič nezmení
dýchame ten istý vzduch
rovnaké kamene nám stoja vceste
spoluľudia nie sú onič horší
Utiecť niet kam
všetko zmaže
znova aznova začína od nuly
koľkokrát ešte
nakoniec aj tak prepadne
Podvedomie
so svetlom bujnie optimizmus
energia aj bez prísunu kalórií
priberá sama od seba
jedna aktivita zaniká vspleti ďalších
Človečie mravenisko
láka ma svet
za oknami paneláku
správanie ľudí
prezlečených nielen zo šiat
Cnie sa mi
chýbaš mi láska
použijem klišé
nechcem ťa menovať
vlastne aj klišé je už obohrané
Fľaštička s radosťou až do plaču
ak ťa raz nájdem
už ťa nikdy nestratím
ak ťa raz stratím
už ťa nikdy nenájdem
Zmarené úsilie
týždne mesiace roky
sypeme svoju mandalu
farebné zrnká konečne
zapadajú do obrazu
Za čím sa oplatí
zabudol sa bez pohybu
klesá
aj by zostal keby
chýba kyslík
Spomienky sú ako sny
väčšina zážitkov končí vzabudnutí
ako ráno nezopakovaný sen
vslovnej podobe zapadne do pamäti
čaká na poličke
Upúta
príťažlivý mladý muž
náramok prívesok v uchu náušnica
perfektný účes
upúta
Možno
narodiť sa inde iným
kde matka
nenecháva doma deti samé
nemusí do úmoru pracovať
Viac nezavoláš
ľutujem každú chvíľu
keď som nemala čas
nebola trpezlivá
či ochotná počúvať
O básnika menej
zmizol tvoj profil
vymazali ťa
jednoducho nie si
chodila som tam spomínať
Nedokončená zbierka básní
uväznený vo vlastnom byte
tele
duši
balansuje na hranici
Predčasne
ponúkam ti
zložiť umňa hlavu
do sýta sa vyplakať
rozumiem tvojmu žiaľu
Chcel jej byť otcom
aj pred Vianocami rodičom zomierajú deti
som matka
smrť každého sa ma dotýka
neznámych letmo
Jeden rozchod
žiaden pohár nejde vypiť do dna
po poslednom dúšku
otočením steká kvapka
nechaj postáť do večera
Zmeniť smer
mýliť sa
je prirodzené
pokračovať vceste
bez priznania chýb
Príliš blízko
stiesnený priestor neprospieva láske
čím bližšie povinne spolu
tým rastie vzdialenosť
ak niekto nemá kam odísť
Moji nápadníci
obzerám si nahé telo
skôr než vojdem pod sprchu
nie nie žiadna narciska
včera som mala nápadníka
Tri páry smutných prichytených Vianocami
obrázok jedna
uprostred úhľadne zabalených
darček - dievčatko
očakávané pridlho
Puto ktoré neškrtí
s narodením dostávame na krk
neviditeľný obojok
pripútaní krodičom
partnerom
Keď spoločná bolesť rozdeľuje
tragický okamih
každý nesie inak
on ho dusí vsebe
hrdúsia sa navzájom
Oči očiam unikajú
hoci jej telo odmieta byť matkou
zvádza boj opotomka aj proti prírode
materský pud ňou lomcuje
nepočuje nevidí
Hra na slepú babu
blúdiš vhustej hmle
naťahuješ ruky
vsnahe nájsť
Niekoho
Upnutý k prežitému
zahľadený za seba
drapká si do rán
nedovolí im zahojiť
Ako oko v hlave
vhlave mi kvitnú tulipány
pokúša sa one burina
očarená krásou kvetov
nevnímam
Ustrážiť si čas
bod číslo jedna splnený
čo najrýchlejšie vpred
neobzerať sa vpravo vľavo
dva tri štyri päť
Ako i my odpúšťame...
súdiš matku
nechápeš prečo tebe
neprepáčia synovia
vkoži vinníka
Pozametané
zametá dni za seba
náhlivo
vústrety očakávanému
aby rozochvene unavená
Vymáhanie sľubu
čoraz viac ma desia
postávajúce hlúčky
vokolí obchodného strediska
zlietajú sa permanentne
Dať priestor
chvíle
ktoré rodia smútok
nikoho neobídu
žiaľ netreba skrývať
Tvoje básne
tvoje básne
sú ako vyžehlená košeľa
pozapínaná od manžiet
až ku krku
Lietajte!
veľmi sa ponáhľam
noha nohu nestíha
skúšam znožmo
čoraz dlhší skok
Labužníčka
kto nebol nikdy spútaný
nevlastní chuťový pohárik pre voľnosť
prelieva ju hrdlom
ako obyčajnú vodu
Životodarná
dievčatá prekvapené dvadsiatkou
v deň narodenín
dlaňami prikrývajú pusu
s očami dohora výskajú
Cudzinci vlastnej krajiny
čím bližšie
tým menej osebe vieme
ukolísaní falošnou predstavou
ako bolo na začiatku
Čo si zapamätáš, to platí
sodstupom času
obzretie zastiera realitu
niečo vystúpi farbistejšie
iné zalezie pod nepriehľadnú plachtu
Porozumenie
keď klesám
žijem cez písmená
zem potom nie je príliš tvrdá
nadľahčia
Tak si udrite
poskakujem
štrngocem smiechom
priťahujem blesky
ako najvyšší strom
Od seba neodídeš
ským trávim najviac času
ráno čo ráno precitám
od narodenia po posledný výdych
za každého počasia
Planý poplach
myšlienky naberajú na objeme
ako kysnuté cesto vteple
omínajú
šteklia vkončekoch prstov
Kto som?
obraz
dômyselne poskladaný
hľadaním aj blúdením
skúsenosťami
Dĺžku nôh vlastnej lži nepoznám
klamem až sa práši
viac sebe ako ostatným
zčoho mám strach
oto nestojím
Na slovíčko
otáčam ťa chrbtom kslnku
postavím sa oproti
marím dôvodtmavých sklíčok
mne žmúrenie nevadí
Utajená prítulnosť
som
ako ten labrador
farby bielej kávy
každý deň
O pierku
odchýlený oblok
sotva na dlaň
pre hviezdičkové sny postačí
ráno
Po prvýkrát otcom
hruď muža
spiace dieťa
pod dlaňou celý človiečik
líce priľnuté k hlávke
Poďme sa hrať Akože
vystrihnem ti kúsok leta
spred roka
zaoblený doguľata
jak obrázok Mánesa
Kto nás prikryje
perina pod bradu
spohladením na dobrú noc
od babky
neskôr
Kto mal zostať, odišiel
odišiel obyčajný obvoďák
babky čítajú parte na dverách
ktovie kto príde po ňom
len sedemdesiat rokov
Z diaľky sa červenajú
som maličkým slimákom
vchrumkavom domčeku
(nie slizkým záhradným pĺžom)
schovaným pred vetrom
Neskrotné tešenie
znova
čosi známe vo mne stúpa
zadúša ma
vdobrom zmysle slova
Chuť posledného dúška
obľúbený nápoj
najobľúbenejší
čaj káva čokoľvek
tvoj
Chvíľa vzdoru
zopár drobných sklamaní
zachytených síce plytko
ale štípu
jak hrsť zrniek štrku
Aj na teba dnes niekto myslel
myšlienkovým chaosom
presvitajú mená
nad niekým sa zamyslím
iných letmo vnímam
Aj ty mi chýbaš, sobota
neznášam rituály
vktorúkoľvek minútu sa zobudiť
a vedieť sistotou
aké meno má deň
Často sa strácam
ubytovacie oddelenie
zatvárajú mi pred nosom
je večer
zostávam sveľkou taškou
Nedostatok tepla
byť tak kengurou
narodená by si vliezla do vaku
tam sa prisala
po šiestich mesiacoch vyskočila na rovné nohy
Toto chcela?
babka nechcela
zostať sama vdomčeku
museli sme ju zobrať knám
odsťahovali ma do mesta
Prebudená
vrozdrobenom spánku
ani spiaca ani bdelá
prosila som
vezmi si ma tati
Kocovina
neustále odmietaný
samou sebe zakázaný
bol si pre mňa pokušením
ako alkohol
Babka za korunu
pôjdeme k strýkovi
budeme tam aj spať
dievčatko zažiari – aj babka.
nie iba my
Bubliny
čo na tom že som žena
a ty muž
sme iba trochu väčšie deti
poďme si spolu zablbnúť
Asi som si zaslúžila
na potoku poblíž Minárikov
babka plácha prádlo
tmolíme sa pri nej
aha červík
Škrabance na detstve
dievčatko astará mama
manželská posteľ
preležané matrace
(matku by boleli kríže)
Zobudená spomienka
rodičia ťahajú za ruky ospalé dieťa
večerným mestom plného tieňov
znávštevy
zrazu popobehnú
Čudné otázky dospelých
koho máš radšej
mamičku alebo otecka .
babku
vyhŕkne bez rozmyslu
Na hodine výtvarnej výchovy
nakreslite vašu rodinu
prikazuje pani učiteľka
dievčatko berie pastelky
zapĺňa výkres
Až potom si čupne k bábikám
mama ababka vjednom byte
vnezhodách niet kam odísť
vzdialenosť nahradená dusnom
miesto hlasných úderov slovnej rakety
Ako málo stačí dievčatkám ku šťastiu
jedna stolička
bez operadla
malavyklápacie sedadlo
jej brucho ukrývalo ponožky
To dievčatko som ja
vkuchyni stôl prikrytý dekou
hrnček plný vody
babka kropí bielizeň
načiera do dlane
Už niet kam sa schovať
cestou zhuslí
sa spustil lejak
sandálky ločkali
celá som kvapkala
Znova sa zasejem
prežívam každodennú radosť
zo samejhĺbky svojho ja
mám tisíc drobných dôvodov
na usmievavé rána
Prekričané
blízki cudzí
uznanlivo pokyvujú hlavou
každodenne vidia teda vedia
vzdialený vlastný
Nie všetky sa zosypú
päť tulipánov
zomknuté lupienky
ako zaťaté zuby
žltosť sotva tuším
Obdiv zelenej
list africkej fialky
vo vode pustil korienky
zasadený do hliny
dlho dlho nič
Plné priehrštia
zamotaná vsebe
narážam do úzkostí
neriešiteľné zužuje pľúca
kým raz
Prekvapivé počty
poď so mnou znova do prvej
učiť sa čítať písať
je ľahšie začať odznova
než chybné čísla
Rozmarná
prinesiem na lúku
za košík písmeniek
namiesto húb
vyskáču po jednom
Prevrátená naruby
zbytočné strácať čas
podrobným rozborom prežitého
chyby po záruke nejde odstrániť
oprava života neexistuje
Zbožné prianie
príťažlivá dáma vrokoch
neuhádnete mi vek
upravená
nie však nóbl
Teším sa
ráno otváram oči
vočakávaní drobných radostí
teplomer hlboko pod nulou
apredsa verím na jar aleto
Tak vám treba, keď ste si ma nenašli
vyhrieva sa
na slniečku spokojnosti
bosonohá na turka
zachytáva
Nepotrebujem všetko rozlúsknuť
na kolenách opálka plná orechov
prechádzam sa nimi prstami
šepot škrupín unáša
zdravé jadrá nadúvajú brušká
Mihnutie človeka vesmírom
chceš nechceš
rozhodne ktosi
často pani Náhoda
menej je Čajkovských
Najlepšie ako vieme
kráčam si hrdo
hlava hore
ak začne liať
naprší mi do nosa
Vystihnúť správny čas
vpodkrovnej izbičke
rozčesáva spomienky
pozerá na strechu
komíny
Škoda by ma bola
ľavá objíma pravú
prsty oproti palcu
zvierajú tepnu
vzdúva sa vrytme
Raňajšie prebúdzanie
príliš živý vtiera sa
pravou nohou zakopávam za seba
zmizni
patríš minulosti
Snáď po prvýkrát v živote
nelomcujem mrežami klietky zimy
nekrižujem zúrivo zrohu do rohu
nehypnotizujem zem pod snehom
nech stoj čo stoj vytlačí snežienky
Som, aká chcem
potrhaný spánok
po každom úryvku
zobudí sa iná
ráno ich osievam
Recept na Je a bude mi dobre
naťahovanie kto zkoho
slnko sa snaží nopán protivný
metie zo striech kúdoly bieleho prachu
bez súdu šľahá do tvárí
Radosť nebýva ďaleko
čo potrebujem
nachádzam vnútri mňa
nemrnčím za oknom ako voľakedy
keď prší sadá hmla
Rozhojdať si deň
zväčša
sa neviem dospať rána
vočakávaní zážitkov
ak prebudenie
Ukričané svedomie
vzájomná príťažlivosť magnetizuje
si ako žrebec
fascinovaná opálenými svalmi
šepocem
Vzplanutia o čosi viac zrelých
tínejdž ohŕňajú nosy
nad jesennou láskou
snáď sa ešte nemilujú
fuj
Kým pretiekol pohár(ik)
opretá ovankúš číta
oči skáču zriadku na riadok
nesústredená
ďalší neskorý príchod
Ďakujem, že si odišiel
vďaka tomu môžem spomínať
na chvíľky iba naše
puk ruže skvapkou rosy
či papierovú zo strelnice
Na milovanie dvaja, na život každý sám
za zatvorenými
predlžujem naivitu
nasávam blízkosť
do nasýteného omdletia
S pudom sebazáchovy na úteku
neviem sa prestať stebou rozprávať
občas ťa okríknem
vylez už ztej hlavy
ak ti ešte raz skočím do náručia
Opatrovateľka
kam zmizla žena
čo trestala mužov mlčaním
neodpúšťala
trucovala
Ladilo - neladí
pomedzi nezhody
presvital úmysel
naladiť myšlienky
do jednej tóniny
Od Petry
Priniesla som niečo do izby, Petra sedí za stolom pri noťase, položím, odchádzam, keď do mňa drgne aukáže smerom kobrazovke: „Nechceš si prečítať. “
Začítam sa do textu, ktorý práve napísala na svoju FB stránku. Dočítam, objímem ju, usmejem sa.
Na druhý deň ráno.
V mene čistého svedomia
prestal si hovoriť omanželke
deťoch
súkromí
oddelil čiarou dva svety
Máš svoje zásady
chýbam ti.
dobre vieš
na tvoju otázku
nemôžem dať odpoveď
Hlboké spolu
aj prchavé okamihy
zostávajú uložené
práve tie
čo nejde ani aktuálne zachytiť
Oči rozprávajú
obraciam stránky rodinného albumu
presýpam čriepky spoločných dní
stopnuté okamihy
na kolenách deti
Nielen o broskyni
minulé leto
toľko priemerných
dnes zopár
zato veľkých
Keď pršíš ty
letný deň okolo rieky
rozhodí známe vône
zaklonená hlava
koketuje soblakmi
Písmenková
zavčas rána na svitaní
píšeš mi prstom na chrbát
slovíčka milé sladké hriešne
ovšetkom čo máš na mne rád
Rozdrobená na písmenká
poobraciam vrecká na duši
ako na teplákoch pred praním
vysypem ti celú seba
rozdrobenú na písmenká
Daň za kilometre
vo veku sfarbovania lístia
žasnem
že v nás nezhasína
tvoja túžba
Emancipovaná
vášnivé milovanie
čaro občasných stretnutí
ona je vzácnosť
darček
V záujme rodiny
máš takmer všetko
čo by iní za to dali
navonok pokojná hladina
búrky tutleš pod povrchom
Vraciam ťa, kam patríš
čo ty vieš
koľko stojí úsilia
poskladať radosť
bez blízkosti muža
Boli sme si pomarančom
dozrel na horúcej stráni
vžiadnej krabici
horko ťažko
zadržiaval explóziu
Ako keď dieťaťu prezradia...
darčeky nenosí Ježiško
zostane tešenie na veci
nie zázrak obdarovania
viem príliš veľa
Neskoro
tvoj život je autobus
všetky miesta obsadené
na sedenie aj na státie
celkom ti to vyfučalo z hlavy
Doudieraná
mal si ma plnú misku
vústrety chutným prosbám
dokladala som skôr
než sprázdnela
Optimizmus či pochabosť
navôkol sa uzatvára
pochováva
odsudzuje ksamote
ona svižne vykračuje
No a čo?
prekračujem nedôveru
program nevadí vedela som
zapnutý
keby niečo
Neveriaca
nachádzaš ma
shlavou vdlaniach
bez nádeje
roztomilo detsky
Natešené poznanie
túžba nestarne
zostáva tlieť
aby vpravý čas znova zahorela
máme dosť paliva
Prišiel by si
už zasa ide kvitnúť
náš ružový krík
čo púčik to spomienka
stačí tak málo
Komplikovaní
pokrčenú blízkosť žmolí vruke
ukrytá do ticha neroztvára dlaň
možno má strach stratiť aj tú
či ju len nechce ukázať
Bohatšia o jedného človeka
neotváram hocikomu
trvá mi
kým vôbec odchýlim
vyberám dvere zpántov
Kľúče
prenikáš do mojich myšlienok
na každom kroku
sa oteba potknem
hoci si utiahnutý
Blízkosť
po kostrbatých rokoch
súlad apokora
napísané bojovalo
povedané
Zaslúžený súlad
roztrhaných osem rokov
dozrelo do hrejivého septembra
plné koše slnka
nabádajú ktúlaniu
Kým nám dôjdu sily
zakopávame onevyslovené vety
vpodobe pňov
mlčíme ich
aby mohol pokračovať bál
Kým sa nám nezatmí pred očami
bolo múdre
okrok ustúpiť
netrúsiť denne
bezobsažné slová
Bez ružovej
dávam viac
to čo robím. počítam.
nezaslúži si ma
egocentrický egoista
Keď ani nebolí
čo osobnosť to mnoho vrstiev
niekoľko tvárí neznamená pretvárku
zopár našich
nevydržalo byť spolu
Bez anestézie
pozakrývaná tak akurát
pripravená na čokoľvek
všetko prebolené
už len vychutnávať pohodu
Bez súradníc
veci viem uchopiť
zvečniť cvaknutím foťáku
obyčajnú bolesť
konkrétneho kúska tela
Ľúbte nás!
ulicami chodia vyblednuté
iba ľúbené
majú svetlo vočiach aj pohybe
vnímavý človek
Pred svitaním
nietnad ranné milovanie
naše schránky ešte spia
všetky hriechy zasunuté vnevedomí
rozum vypnutý
Predstavy verzus realita
sedem rokov návratov
mnohé odchody so zabuchnutím dverí
nikdy viac
vo vreckách nosíš kamarátky
Zostanem stáť, nepobežím
uprostred noci
vpolospánku polobdení
trhá sa časť brehu
pláva dolu riekou
Hladina
reťaz neprajných dní
presvetlí jeden večer
ktorý nekončí
gurmánovým nenásytným ústam
Vyzliekanie z nedorozumení
pritakávam
rozumiem
vzápätí nechápem
krútim hlavou
Znovuzrodenie
vzmierenom čase bez čakania
pohľadom mužov schovaná
splývam
neobídeš voňajúcu ženskosť
V štyroch písmenách zabúdam
len nie vlastniť
vakomkoľvek vzťahu
nechajte mi voľnosť
inak nedýcham
Zatváram vrátka
celkom bez šiat
nevyjdem na ulicu
ani vnajhorúcejších letách
vyzliekam sa zvnútra
Kto koho poslúcha
„Už ma tie ruky neposlúchajú,“ začína rozhovor mama. „Včera som zamiesila na anglický keks, chalani ho minule spomínali. Tak sa mi to ťažko miesilo, kedysi som dávala margarín, teraz už zas hovoria, že maslo je zdravšie, tak som to mala také tuhšie. Dnes mám tie kĺbiky opuchnuté, boľavé, už to nebudem môcť robiť.
Mamin nos
„Ahoj mamula, ledva som to stihla. Práve som sa zobudila, bežím dole ktelefónu, aby si nemala strach, keď budem meškať,“ hlásim sa opol desiatej.
„Ale nie. Veď si presná.
Ťazadlo
„Objednala som sa na trvalú. Už mám tie vlasy hrozné. Za mlada som ich mala pričapené na hlave, musela som chodiť na trvalú, aby som stými štyrmi vlasmi vykúzlila nejaký účes ateraz naopak, nie anie ich očesať, stoja mi, jak keby som bola pod elektrickým prúdom,“ spustí mama.
„Áno, vyzeráš niekedy jak majster EN,“ smejem sa.
Komu niet rady...
„Volala som Gite. Aby mi zas nedohovárala, že sa neozvem,“ začína mama raňajší rozhovor.
„Pochvaľovala si, ako dobre im varia. Vo štvrtok im doviezli každému dva rezne, vpiatok mali kura sryžou.
Ako na ňu
„Ak ešte niečo potrebuješ, povedz, prídem sPetrou, vozík uvezie. Nemusíš brať ohľady. Ideme sa naobedovať na Žemberák, odtiaľ na nákup, ak si dovtedy spomenieš, zavolaj. “
Petru nechám na slniečku, vybehnem hore.
Vyzerá to tak
Petra sa dožaduje mojich textov o nej, chce sa od nich odraziť pri písaní svojho príbehu. Sem-tam jej niečo pošlem, chce všetky. Odkladám, vyhováram sa, potrebujem ich vytriediť, nie je všetko pre jej oči. Na prechádzke znova otvára túto tému pred mojou kamarátkou.
O majonéze po druhé
„Včera som si chcela ísť kúpiť chlieb aprišla Ivka. Len tak som to pred ňou spomenula aona mi nechala celý chlieb. Že kúpila, keby som náhodou potrebovala, ona si kúpi vSúči. Takú radosť mi urobila,“ spustí mama.
Nedostatok dôkazov
Vštyridsiatom šiestom (1946) skončila dvojročnú obchodnú školu anikde nemohla zohnať miesto. Písala životopisy, obchádzala všetky úrady rad za radom anič. Jedného dňa sa dozvedela od spolužiaka, že na sekretariáte Demokratickej strany potrebujú sekretárku. Sadla na autobus, priniesla životopis abola prijatá.
Prezradené tajomstvo
„Čo Janko. Prečo jemu babka nedohovorila. Ten nemusel poslúchať. “ pýtam sa mamy na jej brata.
Namiesto jednej vety
Som na odchode, mama mi podáva prázdne plastové dózy, ukladám ich do ruksaku, keď začne: „Ty akú majonézu kupuješ do šalátu. “
„Prečo, mami, veď ty šalát nerobíš. “
„No nerobím, ale čo ktým rezňom. “
„Myslíš na Štefana.
Nechcem rozumieť
zničoho nič
bez varovania
hádže do priestoru slová
ak človeka nájdu neskoro
Nezmar bez palice
„Včera som mala také ľahké nohy, nepršalo, tak som sa vybrala do Kauflandu. Minula som pyridoxín, reku, kúpim si. Na chodníku stála taká pekná stará pani, zďaleka sa usmievala, ale nepoznala som ju. Pýtala sa – vy sa nebojíte pomedzi autá chodiť cez cestu.
Zaľúbené ľúbené
Sedíme vnašej obľúbenej kaviarni - cukrárni, moja mama a všetky dcéry.
„Saša sa po tretíkrát rozvádza," oznamujem najstaršej správu o jej rovesníčke.
„Nechápem, načo sa potom vydáva. " zareaguje moja mama.
Zmeškané hovory
„Volala ti Renča. Len čo si odišla zdomu. Apotom znova. Máš od nej dva zmeškané hovory.
Osemdesiatsedemročná beťárka
V kuchyni povykladám mame nákup a usadíme sa v obývačke.
„Včera som volala s Dankou. Teta bola u Ľuboša, mala by sa vrátiť v sobotu," začínam rozprávanie čerstvou správou, keďže sa vypytovala na svoju o rok staršiu sestru. Dlhšiu dobu sa jej neozývala, nedvíhala telefón.
Forever Young
„Medzinárodný deň žien,“ začína mama ôsmeho marca nostalgicky. „Kedysi sme vrobote oslavovali, dostávali froté uteráky, obrusy, posedeli, zasmiali sa ateraz, už majú iné sviatky, čo tam po MDŽ.
„Nemáš pravdu, mami, aj dnes muži kupovali kvety. Na Markíze porovnávali, kedysi sa kupovali karafiáty, dnes idú viac ruže.
Len trpezlivosť
Pred Vianocami mi telefonuje brat: „Mám taký nápad. Chcel by som mame kúpiť taký ľahký apritom teplý paplón. Objednali sme si od jednej českej firmy, sme snimi veľmi spokojní. Aj obliečky sú ztakého mikroflanelu, hrejivé už na dotyk.
Ráno o pol desiatej
„Včera prišla Lucia aj stakým dievčaťom, na tom veľkom aute,“ začína rozprávanie bez otázky moja mama. „Chodila smetličkou, vyzametala ho, vyupratovala, myslela som si, že hádam pôjdu na výlet. Ale vtedy tam namontujú zadné sedadlá asa mi zdá, že ich tam nemali,“ pokračuje vpodrobnom popise.
Nezainteresovaný by mal ztelefonátu pocit, že som si najala súkromné očko, neveril by, že tieto informácie majú pre mňa nulovú hodnotu.
Náplň práce Trápenie
Pol desiatej, treba zavolať.
Nestihnem sa celkom preladiť amama to pozná: „Si nejaká smutná. “
„Nie, mami, nie som. “
„Tak ti voľačo je.
Ešte sa nelúč, prosím
skôr než zasadneme kštedrovečernému stolu
začína sprosbou
musíte mi sľúbiť
že sa budete naďalej takto všetci stretávať
Parížsky kapric
„Čo ti mám upiecť ktej šesťdesiatke, synček. “ ponúka sa mama.
„Parížsky kapric. “
Obaja spokojní, len mne nedá, keď vopred viem, ako to dopadne.
Mami, do toho!
Nemôžeš súdiť, keď nepoznáš obidve strany,“ rozhovorí sa mama. „Aj Anču som odsudzovala, verila som vtedy babke. Tá sa žalovala, že nesmie do kuchyne, že jej nevesta povie – babka, tam máte svoj kútik, choďte si sadnúť. Ktovie, ako to bolo.
Ešte je tu
Blíži sa pol desiata, zavolám mame, nech sa porozprávame doma, nebudem hučať na všetky záhrady. Vyzváňam dlho, volaný účastník sa nehlási. No nič. Zoberiem si telefón so sebou, prezvoní ma, keď nájde zmeškaný hovor.
Veľkonočná
„To sekanie som presolila. Taká som sprostá. Nieže by som to najskôr okoštovala, ešte som tam dala za lyžičku soli avegety. Nedá sa jesť.
Plesové topánky
„Mamičkááá. Tie plesové topánky mám tu, či vNemšovej. “ pýta sa Monka.
„Ktoré sú plesové.
Obvyklé tanečky našej babičky
Ráno vnašej pravidelnej telefonickej polhodinke mama len tak prehodí: “Prebehnem dnes do Kauflandu, potrebujem nejaké drobnosti kVeľkej noci. “
„Nechoď, mami, pozri, ako je vonku, povedz, čo potrebuješ. “
„Ale nieee, vystihnem, keď nebude pršať, ako akedy by si mi to doniesla. “
Nechcem jej prezrádzať, že máme práve dnes s dcérou v pláne nákupy v obchodnom centre, čo ak Monka nestihne ababka bude stáť v okne a hundrať- kde len toľko trčia.
Chytený básňami
svoj
ako-tak uprataný
žijem životy iných
potrebných
No, čo s ňou
„Včera tu boli Filipkovci. Tak som si hovorila, ako dobre, že bývam sama,“ spustila takmer osemdesiatšesť ročná mama do telefónu.
„Julo zatúžil po čerstvo zomletej káve, ale nechcel ten mlynček, čo sa zvrchu pritlačí, len taký ten na kľučku. Ja mám.
Odchádzať bez výčitiek svedomia
chcem ustriehnuť
naozaj poslednú
chvíľu
zapísať nadpozemským písmom
Len aby si vedela
zase prišli so západom slnka
celú nedeľu som sama
a večer keď by som si rada sadla ktelevízoru.
odišli odesiatej
Sestry
„Volala mi Pavla. Ja som jej volala tri razy po sebe, tak som si hovorila, nech raz aj ona zavolá. Neviem, ako drží ten telefón. Chvíľu ju počujem, potom mrnkoce do toho, hovorím jej, chyť si ten telefón poriadne.
Po úraze
„Nikdy som nemala také zásoby, ako keď sa teraz ty omňa staráš,“ telefonuje mama.
„Bola by som radšej, keby si mi napísala na papierik, čo potrebuješ, takto len hádam amožno ti nosím blbosti anie to, čo potrebuješ. “
„Dobre si nakúpila, aj tvoj koláč bol vynikajúci, len ma to mrzí, že ťa tým zaťažujem. Veď by som sa obišla, chlieb ešte mám vmrazáku, nič mi netreba.
Stará mama a jej bláznivé baby
vpadli sme nečakane
strhol ju príval slov asmiechu
celkom zabudla
že nerada vidí
Moja malá mama
čoraz slabšia padá
dolámaná nezlomená
napĺňa každodennú modlitbu
nikomu nebyť na ťarchu
Studená
Nádherné počasie, hriech sedieť doma. Ešte toto, ešte tamto, pobehujem po záhradke, sočami na hodinkách, nezmeškať príchod mamy. Žltučké hlávky prekrývajú zelenú, tak rada by som sa snimi maznala čo najdlhšie, keby.
Susedov učesaný trávnik je alergický na žltú, vypichne každú púpavu skôr, než stihne vykuknúť.
Každá z nás by mala mať svoju cigaňu
stretla som našu cigaňu
zišla zbicykla
premerala si ma od hlavy po päty
ahovorí mi –
Chronická nespokojnosť
Blíži sa Štedrý deň. Niektorí ľudia sú osamelí, trápi ich, že niet ským zasadnúť kštedrovečernému stolu. Podaktorí naozaj nikoho blízkeho nemajú, na iných si nespomenú, nezavolajú ich. Mama má opačný problém.
Tajomstvá našich mám
vnáznakoch čítam
všetko bolo inak
ako sa zdá
chcem poznať pravdu tvojich pocitov
Keď vám neskoro večer zavolá mamina suseda
len tak vás lízla
hovorí doktor
maličké zmeny na mozgu
bez následkov
V ten večer
zvinutú do embrya
maviac ako inokedy
obopla samota
na strach omamu
Srdce
Večer zvoní telefón.
„Ukradli nám to tvoje srdce ztatovho hrobu. Teraz sme sa odtiaľ vrátili, hneď ti volám, nie je tam,“ oznamuje mama pohoršene.
„Mami, neukradli, zabudla som ti povedať, keď som tam bola naposledy, po tej veľkej víchrici, ležalo na susednom hrobe.
Niečo za niečo
„Mala som okrúhle narodeniny aneprišiel. Ani len kytičku nedoniesol, telefón nezdvihol - teta, ďakujem. Amá za čo. “ Nasleduje dlhý zoznam, čo pre neho za celý život urobila.
Kávička
Mám nesmierne výčitky. Mama bola zvyknutá zájsť knám každú sobotu alebo nedeľu, teraz jej zakazujem, všade ľad, sneh, ešte by sa šmykla, nechcem to ani domyslieť. Vjej veku apri silnej osteoporóze. Zavoláme si každý deň, ale to sa jej neráta, návšteva je návšteva.
Monológová štafeta
sťažuje sa
zase mi volala
dokola to isté
rozpráva osusede
Spolu, a predsa každý sám
Stará žena vstane, otvorí oblok, naučeným pohybom pretočí žalúzie, pustí do izby viac svetla. Vyberie sa na WC, do kúpeľne, on už sedí vkuchyni za stolom alyžičkou mieša čaj vo veľkom porcelánovom hrnčeku. Cinká celú večnosť aakoby nebol dostatočne rozmiešaný a vychladnutý, pred každým dúškom zakrúži šálkou vruke, dobre, že mu nevyšplechne na stôl. Ako neznáša tieto jeho rituály.
Ukrivdená
Počúvam svoju mamu. Nemôžem už ani prikyvovať, iba počúvam. Žiada sa mi protirečiť, vysvetľovať, ale má to význam. Mám ju teraz zraňovať, oberať ojej pokrivenú pravdu, ktorá je aj tak boľavá.
Kde je jej miesto
Sotva sa usadí do kresla, vidím ten nepokoj, ktorý ňou zmieta. Preloží nohu cez nohu, chodidlom začne prudko pokyvkávať.
„Katka išla zasa za mužom do nemocnice adeti nechala samé doma. “ nedokáže skryť rozhorčenie nad počínaním susedinej dcéry.
Dobroty
keď matkám
dochádzajú slová
začnú rozmaznávať stravou
dospelé deti vnuka vnučku
Povaha
„Všimli ste si. Mama je ako vymenená. Akási vyrovnaná, pokojná, ja ju nespoznávam. Nezvyšuje hlas, nevybuchne pre maličkosť, dokonca menej ohovára, je akási tolerantnejšia,“ uvažujem nahlas, či si zmenu všimli aj ostatní.
Kedysi, potom, dnes
nevychovala som ťa dobre
zbytočná snaha
pozri
kolegova dcéra
Návrat z liečenia
Včase, keď som sa odsťahovala na intrák, mala som svoj život, nezaoberala sa príliš vzťahmi vrodine. Počas víkendov som doma iba prespala, väčšinu času trávila mimo. Všetko bolo po starom, babka, mama, otec, presne vtakomto poradí. Nezapodievala som sa tým.
Výlet s prekvapením
Mama bola čudná. Ani po druhom ročníku vysokej školy, ma nechcela pustiť sfrajerom na dovolenku, na výlet, na stanovačku, iba na jeden deň adosť. Žiadne spanie. Keďže mali naplánovanú dovolenku do NDR a vaute boli dve miesta voľné, nasáčkovali sme sa teda knim, stým problém nemali.
Materinská láska
Mama sa onás bála. Nie, že by nám nedôverovala, naopak, mali sme pekný, kamarátsky vzťah. Každý večer pred spaním vposteli čítala, chodili sme jej sbratom zaželať dobrú noc, zarozprávali sa askončili na zemi pri posteli. Otec už dávno pochrapkával amy ešte rozoberali večerný film alebo nejakú knižku, rozprávali zážitky zcelého dňa, kým nás nezahnala spať.
Drobučká
nepoddáva sa starobe
zrána pozbiera sily
úsmev cez bolesť
obšíva vypeká
Otec
Pár dní pred Mikulášom mi zazvoní telefón. Tato Vlado volá. Tak mám uloženého otca mojich detí.
„Čau, tata.
Vianočný večierok
Vianočný večierok. Neuveriteľné. Dobre si pamätám rozporuplné pocity zminuloročného, dnes sú celkom iné. Vtedy bola v centre necelý mesiac, len sme sa rozkukávali, nevedela som, kto je kto ahneď veľká udalosť.
Nechápe
„Kedy príde Miro. Dávno tu nebol,“ pýta sa Petra.
„Už nepríde. “
„Prečo.
O vozíku
Po koncerte vkaviarni Sládkovič, začal blbnúť vozík. Ani sa nečudujem. Námestie rozbité, hrkotala som ju tam na zadných kolesách cez stavenisko, iná možnosť nebola. Našťastie máme náhradný.
Bojovníčka
„Monka, nemohli by ste Petru hodiť autom do Piana. Kúpila som lístok iba jej, nech nemusím chodiť hore dole, išla by som pre ňu po koncerte. “
„Jasne, zavolám Mišovi, nech príde knám, zavezieme ju apôjdeme rovno domov. “
Začiatok je odevätnástej, počítam také dve hoďky, dlhšie by to trvať nemalo.
Superstar
„Petra, vieš, že vnedeľu je vOC Laugarício predcasting na Superstar. Má tam byť aj Tomas Puskailer. “
„To faaakt. Nevedela som.
Upratovanie
Jedného rána som sa zobudila do „upratanej“ obývačky. Schádzam po schodoch,obsah všetkých skriniek vPetrinom dosahu je rozložený po zemi.
„Čo robíš tak skoro ráno. “ pýtam sa prekvapená.
Po roku v centre
Voľby do VÚC. Vyšší územný celok. Petra sa pripravuje, koho zposlancov zakrúžkuje, koho chce za župana. Milo ma prekvapí takýmto aktívnym prístupom.
Keď nerozprávam, spievam
Antistresové, či relaxačné maľovanky pre dospelých. Super objav. Maľujem, maľuješ, maľuje, maľujeme. Kým nezatúžia podeliť sa.
Nádherné ráno
Vpiatok večer.
„Mišiii, pomohli by ste mi skôr, než odídete, zaniesť kbytovke matrace, telku astacionárny bicykel. Zajtra ráno tam bude pristavený kontajner, sama to neodvlečiem, už to tu dlho zavadzia. “
Skorozať popremýšľa: „Vieš čo.
O broskyniach
Vrámci večernej prechádzky sa vydávame na cestu kbabke, nesieme jej nejaké dobroty, nech nemusí vtom teple nikam chodiť. Kým vkuchyni vykladám na stôl okrem iného aj broskyne zmojej záhradky, dcéru zaparkujem na tráve pri dome. Schádzame smamou po schodoch, blížime sa knej, celá vysmiata naťahuje ruky, ukazuje, vkaždej broskyňa.
„Taký ujo išiel okolo," oznamuje.
Mamííí
„Mamiii. Poď na skajp, Janík chce stebou osobne,“ kričí na mňa Petra.
„Nejdem. Čo som chcela, som mu napísala.
U psychológa
„Skončili sme. Môžete si ísť pre ňu,“ otvára dvere psychológ. „Posaďte sa nachvíľu, ešte nedopila čaj, bol horúci. “
Prisadnem na pohovku, je najbližšie.
Čo si tie deti dovoľujú
Prší, fúka prudký vietor. Petra sa ešte vyvaľuje vposteli, cez oblok vidí mraky, nevľúdnosť, nechce sa jej na psychoterapiu.
Vyjednáva: „Zavolaj Mirkovi, že neprídeme. “
Ani mne sa dvakrát nechce, dám sa ukecať.
Náušničky
Bude mať náušničky. Rovnako ako jej sestry. Tým dali prepichnúť ušká celkom maličkým, desať dní po narodení, ale sňou boli iné starosti. Teraz má päť rokov akonečne bude ozajstné dievčatko.
Nádej
„Vieš, som ztých deciek unavená,“ začína hneď ráno Petra.
„Snažím sa nevnímať ich, robiť si svoje, ale nejde mi to,“ pokračuje.
„Našťastie, Táňa si to všimla avo štvrtok ma zasa zobrala do kancelárie. Má toho teraz veľa, pripravujú sa nové zmluvy.
Slnečný víkend
Pri Trenčianskej bráne. Posledný pekný víkend ako na objednávku. Rozvoniava burčiak, klobása, sladké dobroty, stánkari ponúkajú keramiku, pletené košíky, drevené výrobky, venčeky, kvetinky, náušnice, je si na čom oči popásť.
Na pódiu folklór, postávame obďaleč, toto nie je Petrina cieľová skupina.
Všetko je v ľuďoch
„Jéžiši, tety zasa uverili Markíze. “ zahlási Monka pri pohľade zokna.
Podídem bližšie, susedy zakrývajú plachtami ríbezle, egreše, hriadky.
„Na severe bude mrznúť aony robia paniku,“ posmieva sa im.
Kde je dobre?
Čakáme na osmičku, bežná rutina. Nechávam vysypať školákov, odzdravím dievčatku ajednej pani učiteľke, natočím vozík kstredným dverám. Kde je šofér. Čo plošina.
Obdivuhodná žena
Raz do týždňa veziem mame nákup. Mám to vyrátané. Nasadnem na dvojku, stihnem povykladať do chladničky, do špajze, aj podrkotať, čo nové, mama má obvykle viac. Za oknami sa ustavične niečo deje, aj na schodoch aod susedov čosi začuje, ale nielen to.
Pochvala
Vchádzame do čakárne, spočítam pacientov, na stoličkách šesť, vnútri minimálne jeden. Na každého počítam pol hodinu, ak neprišiel iba pre lieky.
Skloním sa kPetre apošepkám: „Vidím to tak na tri hodiny. “
Usmieva sa, je dobre naladená, neodradí ju to.
Kontrola
„Vitajte, Petra, dávno sme sa nevideli. Rozprávajte. Ako vstacionári. “ privíta ju psychiatrička.
Urob niečo
Večer som našla na stolíku rukou písaný linajkový hárok. Išla som pozrieť, čo to je, ale vzápätí ho Petra schmatla: „To je moje. “
„Aha, prepáč, nevedela som. “
Sadla som si ku krížovkám aona mi ho podstrkovala.
List z roku 1995
Priateľka mi priniesla list. Hľadala veľkonočné vajíčka anašla poskladaný linajkový dvojhárok Aštvorku, rukou husto popísané štyri strany. Písala som jej znemocnice, tri týždne po operácii achilloviek, keď nás prijali na odstránenie sadrových obväzov.
Bratislava 7.
Neviem
Vlado. Prichádza na zastávku, hnedé topánky, kožená kabela vrovnakom tóne, úzke rifle, sáčko, biela košeľa, slnečné okuliare, na hlave čerstvý zostrih.
„Dobré ráno. Ahoj, Peti.
Pre pohodlie
nakročila si
samostatnosť ľaká
nedokončený krok cúvol do detstva
znova ťa uspávam
Raňajšie cestovanie
Posledné dni si vsebe riešim svoje malé krivdy, Petra je celkom fajn, jej sa to netýka. Teší sa na koncert vBrne, je aj ráno pomerne dobre naladená. Stíhame, čakáme na zastávke, nasmerujem vozík do stredných dverí, dobre vidím. To sú schody.
Kamaráti
mám ich rada
ako jej spolužiakov
zo všetkých troch škôl
už sa orientujem kto je kto
Kto za čo môže
Vystúpime zautobusu.
„Peťa, chceš sa začať osamostatňovať. “
Nechápe, kam mierim, neisto hapká: „No. chcem.
Mňaaaaau
„Mňaaau,“ ozve sa zkúpeľne.
To je dobré znamenie. Viac ako „Dobré ráno“.
Sadne si oblečená na posteľ, ja som ešte vnočnej košeli.
Pokračuje
Ďalší mail: „Že čo chcem . Hádaj. chodiť a byť nezávislá. ale závislá budem furt.
Obdarovaná
„Neznášam tie večné hádky Maťa sKaťou. On do nej vyrýva, ona kričí. Už som to nezniesla apovedala mu, nech jej dá pokoj. Vieš čo mi povedal.
Rozhodovanie
„Neľutuješ, že si Petru nedala na Mokrohájsku do Bratislavy. Keby si sa mala dnes rozhodovať, čo by si urobila. “ pýta sa kamarátka.
„Urobila by som to isté.
Nielen o koncerte
svetlá vône muzika
kamoši známi smiech
pod pódiom hýčkam vdlaniach
najlepší punč
Posudková
Dcéra vozíčkarka bude onedlho dospelá. Nastanú veľké zmeny. Už nebudem ja matkou ťažko zdravotne postihnutej osoby, ale ona sama bude občanom sťažkým zdravotným postihnutím, budú ju posudzovať samostatne, bude mať svoj príjem, invalidný dôchodok. Navštívim sociálnu poisťovňu radšej vpredstihu, nech stihneme zozbierať všetky tlačivá, čerstvé vyšetrenia od odborných lekárov adôležité podklady pre posúdenie zdravotného stavu.
Znamenie či náhoda
Sedíme vkancelárii, ani neviem ako, prišla reč na postihnuté deti. Silvia slobodná bezdetná, ja šťastná mamina dvoch zdravých detičiek azrazu padla otázka, čo by sme robili, keby.
Ťažké rozhodovanie. Vblízkom okolí nepoznáme nikoho, informácií na túto tému je vtom čase málo, iba zriedkavo sa objaví nejaký dokument, kde máme možnosť nahliadnuť do ich sveta.
Ortopedické topánky
Jeden odtrhnutý remienok na ortopedických sandálikoch amnoho krokov k vytúženej oprave. Kto by bol na začiatku tušil, že to bude také komplikované. Informácia ooprave ortopedickej obuvi bola jednoduchá, cesta knej zložitá. Našťastie, vedomá si nepredvídaných udalostí pri vybavovaní čohokoľvek, neodkladala som túto záležitosť na jar, ale začala hneď po skončení leta, len čo malá obula jesenné topánky.
Nevyspytateľná
Ja neviem. Ona má pocit, že jej je dlžný celý svet. Za to, že je na vozíku aešte má tu onú, ani si neviem spomenúť na názov diagnózy, sktorou sa tak rada oháňa. Očakáva, že ju teraz budeme všetci nezištne obdarúvať ačosi jej vynahrádzať.
Menej ako štyri
Maťo sDaliborom sa objavia vo dverách súčasne. Dalibor potichu osloví Petru:„Ako sa dnes máš. “
Maťo neustále vpohybe sotrepanou otázkou, skôr výkrikom: „Čo tvoj frajer, Petra. “
Petra nič aja: „Daj už pokoj, Maťo.
MOJE decko
„Kristínini rodičia sa nebáli, keď ste sa zdržali. “
„Nie. Veď ona mamine volala. “
„Ty si nemohla zavolať.
Po výlete
Zaklapnutím dverí som voľná. Urobila som, čo bolo vmojich silách, ostatné je na nich. Vybehnem hore, napíšem kamoške, kedy skončí v práci.
„Budem ťa tam čakať, pozývam na Kráľovský punč.
Má na viac?
„Ty si bola na masáži. UVeroniky. Vieš, podľa čoho to poznám. Máš sveter prehodený cez plecia.
Dospelá
„Peti, bola som vyniesť smeti, je tam strašná kosa. Fakt sa mi dnes nikam nechce, zavolám našich knám, zoberú autom aj babku. “
Zamračí sa.
„Vidím, že sa ti to nepáči, ale minulý víkend som bola celý stebou, dnes nebudem brať na teba ohľady.
Docentka
Po skúsenostiach zprvého ročníka, vybavujeme individuálny študijný plán. Kým dcéra sedí na prednáške, vybehnem po schodoch, komplex univerzity pozostáva z budovy A, B aC, nebudem ju ťahať so sebou, potrebujem už len jeden podpis od dekana. Vopred sa informujem, kde úraduje, kedy má určené hodiny pre študentov, idem na istotu.
Pri dverách zvončeky, študujem poctivo, nech zatlačím na ten správny.
Kalamita
„Ivík. “ zanôtim do telefónu sladko, aby som dcéru dobre naladila.
„Čo robíš zajtra ráno o7. 30.
Samé ALE
Petra ma volá zo svojej izby: „Nejdeš sa pozrieť. “
Myslela som, že mi chce ukázať niečo vpočítači, ani sa mi veľmi nechcelo zodvihnúť, čo už tam môže mať také zaujímavé. Oto väčšie bolo prekvapenie, keď som ju našla sedieť na pätách na karimatke. Zaprela sa rukami, zodvihla sa do polohy „hora“.
Moja predstava
Vchádzam dnu, Maťo vyrazí svozíkom predo mnou, uteká, sklápa vozík ku sebe, Petra takmer leží, znova ho vzpriami aprudko zatočí, zaparkuje na našom obvyklom mieste. Na Petru nevidím, či sa ztoho teší, alebo je vydesená, ja sa smejem: „Takúto rallye sňou naposledy robil Rudo vprvej triede na základke. “
„Tak Rudo je jej frajer. “
„Ale to bolo na prvom stupni na základke.
Ofina
Včera ráno to bolo ovlások. Biela dodávka zrejme cez víkend parkovala na kraji Bezručky, uviazla vzamrznutom snehovom záveji. Ráno sa jej podarilo pohnúť akurát tak čumákom do cesty, kolesá sa točili na prázdno. Turovala, chvíľu som počkala, či sa rozbehne, alebo vypne motor, keď nás zbadá, nemala som kadiaľ obísť.
Uspávanie
Postupne sa všeličo podozvedám.
„Vieš, vtedy, ako Eva niečo stratila anevedela to nájsť. Hovorila som ti, aký amok ju chytil. Bolo to hrozné.
Pohoda
Sobota, nedeľa, zaťažkávajúce dni. Sobota prebehne ako tak, je doma Monka, prišla síce zbabskej jazdy ráno opiatej, do obeda dospáva, ale nie sme samy. Dopoludnia varím, umývam poličkový stojan, zvešiavam usušené slamienky zo schodišťa, rozdeľujem do vázičiek, rozkladám spolu sokrasnými tekvičkami, kombinujem, aby zátišie lahodilo oku. Petra pozerá telku, rypká si do dlaní, do ničoho sa jej nechce.
Zasnežená
Každé druhé ráno bez budíka. Zobudím sa okolo pol deviatej, niet kam sa ponáhľať. Zídem dole, zodvihnem žalúzie, aha, sneh. Navalilo ho do rána parádne.
Nedokončená hra
„Mňam. Ako vluxusnej reštaurácii. Polievočka výborná, druhé super aešte marhuľový koláčik. “ chváli Monka.
Nedám sa
„Petra, ako spávaš. Stačí ti tá polka tabletky. Nebudíš sa vnoci. Môžeme skúsiť prejsť na štvrťku.
Posledná
Konečne sme na izbe. Neznášam čakanie, najmä ulekára. Avnemocnici tobôž. Máme pred sebou dôležitú operáciu anechali nás trčať na lavičke celú večnosť.
Modlitba
Izba číslo šesť. Vybalím zopár vecí. Neznáme prostredie mi nepridáva na odvahe. Som stiesnená, vystrašená, aj keď sa snažím pôsobiť isto avyrovnane.
Osamostatnite ma
Konečne po školských prázdninách. Myslím si, akou je výhodou, že centrum je vblízkosti základnej školy, chodníky budú odhrnuté, bezpečné. Miesto očakávanej výhody, presný opak. Autá, ktoré za normálnych okolností vypľúvajú školákov priebežne, cestou, zablokovali celú ulicu.
Neubližuje nám, ubližuje sebe
Pri rýpaní do dlane šomrala niečo onohách: „Dnes ani chodiť nebudem môcť. Tie sprosté nohy ma tak rozboleli. “
Nereagujem. Predsa jej nebudem vysvetľovať, že ruky zato nemôžu, prečo ubližuje im.
Už aby bol pondelok
„Dnes nie. Okolo tretej prídu naši. Jedine, že by sme išli hneď ado tretej sa vrátili,“ reagujem dotelefónu. „Dobre, tak ma prezvoň, keď budeš hotová, ja som už naobedovaná.
Zaprášené barly
„Vždy zabudnem na tie barle. Keď ideme zgaráže. “
Neviem, očom rozpráva. Pozriem na ňu spýtavo.
Sniežik sa nám chumelí
„Peťuška, vstávame,“ prihováram sa jej potichu ahladím ju po líčku.
Nevrčí, ale ani nezmení polohu, že by sa chystala vyliezť zpelechu. Odídem, vrátim sa, znovu ju pohladím: „Vstávame, Peti. Ešte včera si chcela každý deň.
Nikto nie je na vine
„Čo zajtra. “ pýtam sa večer dcéry.
„Teoreticky by sme mohli, chodníky sú odhrnuté, nesneží, len čo sfusakom. Spolužiakom by to dosť skomplikovalo presun zbudovy do budovy, sedieť vňom vtriede nemôže.
Zlé rozhodnutia
„Soňa má prísť do centra pätnásteho. Ja som tam miesto nej. “
Niečo jej vŕta vhlave.
„Nie.
Láska robí divy
Stretla som Monču. Chodíme na rovnakú strednú, triedy máme vedľa seba. Vídame sa denne, pozdrav, úsmev, len zriedkakedy prehodíme zopár slov. Každá znás je už niekde inde, máme nové spolužiačky, nové kamarátky, ona aj frajera.
Chuligán
Konečne nejaký koncert, dlho sa vmeste nič nedialo. Dcéra je blázon do Čírovej, ja zasa celkom zvedavá na Michala Davida, spomienka na staré časy, tešíme sa obidve. VPiano clube je dokonca výťah, nebude problém svozíčkom, máme to vyskúšané.
Len čo prichádzame kvonkajším schodom, skočí knám taký chalan, či nepotrebujeme pomôcť.
Navždy sa zachová...
Dcéra sa ma pýta už na začiatku septembra: „Nevadilo by ti, keby som si pozvala na stužkovú tatina. “
Pozerám na ňu: „Ako mi môžeš vôbec položiť takúto otázku. Čo nevieš, že by som ti nikdy nebránila stretnúť sa sním, má predsa unás dvere otvorené, chováme sa ksebe slušne, prečo by mi to malo vadiť. Ako ti také niečo mohlo napadnúť.
Averzia
Po obede si zaleziem do podkrovia, nech jej zídem zočí. Ako som sľúbila, zapnem net.
Chvíľu sa zabaví so svojimi virtuálnymi priateľmi, zrejme veľká zábava nie je, za hodinku vykrikuje pod schodmi: „Chcem ísť preč. “
„Ským akam.
Náš nový rok
„Petra, chcela by som knám zavolať babku aFilipkovcov. Vadilo by ti to. Ja snimi chcem byť. Ak ty nie, pôjdem ja za nimi.
Všeličo
„Kde je tá krabička so strúhaným syrom. “
„Včera som ho dojedla. Nechcela si, že si syra prejedená. “
„No díky.
Vianoce
Petra si nechá vymieňať olejové zábaly na krku, variť aprihrievať slanú vodu, aby sa jej lepšie dýchalo, merať teplotu, ale čaj na priedušky, či zápal hrdla, odmieta. Každý deň jej uvarím repík, prieduškový, slezový, celý deň ponúkam, nenapije sa, večer ich povylievam. Celkovo pije málo, ak už sa napije, tak obyčajného čierneho, máličko zázvorového. Vnoci zle spím, robím si starosti, ako ju vyliečim, keď odmieta spolupracovať.
Tak sa máme
Ako pacientke sa jej páči. Necháva si merať teplotu, nosiť čajík, masírovať studené chodidlá. Podchvíľou urobí „mňaaaau“, aby sa pripomenula.
Podám jej telefón, zvoní.
O dcérach potřetí
Novembrové chryzantémy, dážď dušičkový. spieva Marika Gombitová. Už zasa. Kolobeh sa zrýchľuje, ešte doznieva leto, pripomenieme si zosnulých asú tu Vianoce, mám pocit, že nedávno som rozoberala a ukladala stromček do krabice auž znova premýšľam nad darčekmi.
Prvorodená podruhé
Okrem mnohých iných darčekov, som našla pod stromčekom aj útlu knižočku, Maminko nezpívej. Bola od najstaršej, ale pod titul by sa sveľkou chuťou podpísali aj obe mladšie. Vraj veľa rozprávam akeď nerozprávam, spievam. Priznávam, mám takú úchylku, takmer vkaždej vete padne nejaké slovíčko, ktoré mi pripomenie pesničku asamovoľne mi to začne spievať.
Prostredná podruhé
Dcéra prichádza domov z práce, plná nových zážitkov, zohrievam obed, kým papká a rozpráva, už chystám kávičku. Do jednej šálky Velvetka, do druhej Ricoré, prvá sa zalieva vodou, mliečko až nakoniec, Ricoré s mliekom šup do mikrovlnky na dve minútky, voda vo varnej kanvici buble.
Rozhovor fičí aj s plnou pusou, ohnivo, napínavo, vzrušujúco, dnes je toho toľko. Na lyžičke zostala kvapôčka kávy, obliznem, ale debata v plnom prúde si žiada svoje, rýchlo rýchlo, aby som nezabudla, dôležitá poznámka k aktuálnej téme, nádych a.
Moja prostredná
Chalani vyrážajú na zimnú turistiku, dcéra prichádza domov, do tepla.
„V živote sa nenechám nahovoriť na žiadnu túru vzime. Mám vživej spomienke, ako som naposledy päťkrát po ceste hore zamrzla arozmrzla, poznáš ten pocit, keď sa roztápaš atisíce ihličiek ti bodá do prstov. Vyškriabala som sa zposledných síl na kopec, oni ešte stihli aj západ slnka, ja už nie.
Za každým mráčkem
Jana. Pred niekoľkými rokmi sme sa vybrali s dcérou do Prahy za rehabilitačnou sestrou, ktorá pomohla vnukovi jednej známej, keď vnašom meste boli lekári aj sestričky bezradné. Počas dvoch dní nás milá pani naučila cvičiť Vojtovu metódu, absolvovali sme neurologické apsychologické vyšetrenie apo prvýkrát sa dozvedeli zrozumiteľne, ale šetrne diagnózu – detská mozgová obrna. Unás nám to ani po roku nikto z lekárov nevedel alebo nechcel povedať.
O výchove
Cez sklo vidím, že Petra sedí sAlenkou na sedačke, nie je vo vozíku. Vidia ma. Nie je to bežná situácia. Kým prejdem okolo, utriem si zahmlené okuliare, dvere sa otvoria aEva ju už vezie ku skrinkám.
Moja najstaršia
Zo slušnosti cinkne, rozletia sa dvere: „Ahoj mama, prišla som si pre tie vankúše. “
Ani sa nevyzlieka, čakajú ju, preletí obývačku, stíham ju na schodoch.
„Aké vankúše. “
„Veď tie, zmojej izby, kockové.
Zdravá nemocná
„Dnes na ňu ani nehovorte. Potrebuje ticho apokoj. Je strašne narobená,“ víta ma Alenka, vedúca centra, keď prídem pre Petru. Hovorí to vážne, až sa skoro zľaknem, kým nezazriem ohníčky vjej očiach.
Viac svetla ako tmy
moderátor pátra
po najsvetlejšom okamihu tohto roku
schválne dlho nepremýšľam
čo mi prvé napadne
Spokojná so sebou
„Tak čo, ideme. Nebude ti zima. “
„Aj som chvíľu zaváhala, ale tatino hovoril, že na Tůmovi bol abol zneho hotový, tak dobre spieval. Poďme.
Čo by prospelo
Malá lampička svieti, otočená je kfotografii sNorbertom aspí. Zatĺkla som jej klinček dole, aby jej bol na očiach. Funguje to. Potichučky vycúvam, vrátim sa, až keď počujem: „Mňaaaau.
Nič dramatické
„STerkou robím darček pre Ivanu. Chcela som koníka, ale povedala, že to by sme do Vianoc nestihli. Učím sa robiť so špendlíkmi. Bojím sa, ale snažím sa prekonať strach.
Dospelé dievčatko
„Ešte je len ráno auž mi ublížil. “
„Kto. Čím. “
„Peťo.
Poučená
nevyhľadáva samotu
to ona vždy nájde ju
krvilačná
miluje červený pramienok
Čo s ňou
Večer zaspávam sdobrým pocitom. Dva dni bez zloby aznova sa cítim svieža, ako tráva, cez ktorú si krátili cestu topánky abaganče, zopár dní bez tlaku auž sa narovnáva. Posledné večery som si užívala skamoškami svetielka, vôňu cigánskej, klobás, varených vín apunčov, ešte stále ma to tu baví ateší.
Aj zveľkých báb mám radosť, sú to také drobnosti, ktoré si všímam, áno, sú moje, všetky tie rozhovory neboli márne.
Máme čo doháňať
po vyše dvoch desiatkach rokov
si ktebe znova líham
uspávam dotykom
zášklby zloby počas dňa
Drobné pokroky
Pomaly sa začínam orientovať, kto je kto. Zaujímavá dvojica, Maťo aTomáš. Každý deň ich vidím odchádzať zo zariadenia. Spolu, apritom každý zvlášť.
Nepustím ťa
prezliekam ťa načas za pacienta
moje dieťa
len tak budem užitočná
nespadneme spolu do kanála
Šťastná až do rána
Prichádzam vnádeji, čo ak predsa dlhšie. Vposteli nadskočí klbko nervov. Zlý duch, čo sa na dva dni odsťahoval, je opäť doma. Zúrivé obliekanie, vyčítanie, hoci by som bola neviditeľná, nájde ma aslovom udrie.
Už nespadneš
bola si dlho preč
bažiny ťa odmietali pohltiť
rovnako pustiť na pevnú zem
vykúpením je aj krajina
O šťastí
Petra ustavične rozpráva odivadle, opremiére, nevie sa dočkať, zároveň má strach. Bude spievať dve pesničky. Predpokladala som, že minimálne jedno sólo, keď má také obavy, či to zvládne. Členovia divadelného klubu ARCO majú prísť pol hodinu pred začiatkom, na poslednú skúšku pred predstavením.
Plyšáky pod posteľou
dospelé dievčatko
nezaspí bez mackov
dvojčatá ružový hnedkastý
do každej dlane jeden
Pár rokov dozadu
Učila sa na štátnice. No. učila. Staršie sestry ju nahovorili na fejsbuk, nech je vkontakte so spolužiakmi, aby si mohli vymieňať materiály, prednášky, navzájom si pomáhať.
Vitaj medzi živými
škrabkáš pierkom do predlohy
presvitá hriva koňa
zabudnutými textami
vnáša pokoj Nohavica
Nadýchnutie
Ráno sedí vpyžame pri raňajkách: „Zavolaj Elene, že neprídem,“ zahundre rozospatá.
„Prosím. Veď za ňou idem ja, rovno zo stacionára. “
„Hovorím Aleneee.
Posun späť
doping
ušúľaný z chvály apovzbudzovania
ťa vymrštil privysoko
sbolestivo natiahnutou rukou
Dva roky lásky nelásky
Vjanuári Janko nastúpil do stacionára pre mentálne akombinovane postihnutých vNovom Meste nad Váhom. Zobyčajného prozaického dôvodu. Keďže potrebovali príspevok na nové auto, kde sa zmestí vozík, lebo staré doslúžilo, potrebovali aj dôkaz, že ho denne využívajú na dopravu do školy, zamestnania alebo iného zariadenia. Návštevy lekárov, kultúrnych podujatí, či iné potreby, naše úrady neuznávajú.
Najbližší cudzinec
kým skryté rany
neprenikli na povrch
verila som
že je šťastná
Do Silvestra
Psychiatrička mne: „Veď ich nechajte. Je to taká láska dvanásťročných. Petre to pomáha vjej stave, prospieva jej zmena prostredia. “
„Ale nie je to voči nim nefér.
Dvojnásobný zážitok
do žíl ti tečie infúzia
z plnej fľaše odkvapkáva
po celý deň aj v noci
hudba je potrava
Mikuláš
Petra si radšej písala sfanúšikmi Norberta Peticzkého, Komajoty, Petra Bende, Tomáša Klusa. Janko začal počúvať jej obľúbenú hudbu, pozeral spevácke atanečné súťaže, aby sa mali očom rozprávať. Zaujímal sa okaždý jej krok. Ako bolo na klavíri, na francúzštine, upsychológa, ako sa cíti.
Hnevom proti bezmocnosti
hrkocem rozbitými chodníkmi
vozím ťa ako bábo vkočiari
čo pri zastavení
spustí krik
Svadba
Tak plynulo leto, chodila na dve noci, na tri, do veľkého auta sa zmestili oba vozíky. Navštívili jaskyňu, príbuzných vNovom Meste, večer sedávali valtánku. Tam jej Janík senior pri pivku porozprával odcére zprvého manželstva, ktorú spolu sBlažkou vychovávali od dvanástich rokov, vlastná matka sa oňu nestarala. Bývala unich, chodila do školy, keď skončila strednú, nahuckala ju proti nim, vraj Blažka im rozbila rodinu aodvtedy odmieta snimi kontakt.
Len pre pozvaných
možno ti naozaj preplo
čo ja viem
si jednoducho iná
vždy si bola
Nepomohlo
Končil máj, začínal jún, to bolo samé áno miláčik, aj ja ťa ľúbim, vprofile opäť - zadaná. Janík prišiel po ňu, lebo Jankovi bolo smutno. Otýždeň znova. „Urobíme si výlet do Piešťan,“ zatelefonoval ráno Janík senior.
Ustáť aj v pokľaku
bože ako mi je dobre.
tak nepríčetne
bezpríčinne fajn
radosť tečie cícerkom
O tri roky neskôr
Vobdobí bludov, keď nejavila záujem ookolie, prejavil záujem oňu Janko. Petra mala pocit, že je mŕtva, trápila sa, že spáchala vnoci samovraždu, už by to viac neurobila. Potrebovala sa deliť so mnou osvoje zlé pocity, potrebovala objatie, fyzickú blízkosť. Doslova som cítila, ako mi odovzdáva svoju negatívnu energiu, ako ju vyplavuje avsnahe zachrániť seba, vlieva do mňa.
Prvá láska
Začiatok prvého ročníka, prvého semestra. Išla som pre ňu do školy. Predo mnou dvaja mládenci, viezli mi Petru naproti. Krajší začiatok som si nevedela predstaviť.
Normálna matka
Prichádzam vnádeji, že ráno odplávalo, pod dojmom nových zážitkov. Alenka chváli vozík: „Boli sme na prechádzke. Slnko svietilo, nádherný deň, škoda by bolo nechať ich sedieť dnu. Sniektorými vozíkmi sa ide tak ťažko, stýmto by som išla aj na kraj sveta.
Dokedy
zapuzdrená neprepúšťam
zlé nálady a hnev
vedrá plné kalných slov
ma neušpinia
Liečebňa áno
Ráno si robím vhlave zoznam, čo nakúpim azanesiem mame. Nečaká ma, prekvapím ju.
„Mirkovi sa niekto odhlásil. Môžem prísť dnes ojednej,“ oznamuje Petra.
Počkaj do zimy
vláčim ťa rozbitými chodníkmi
bez pokusov o kontakt
načo trúsiť slová
kĺžu po kolenách
Po oslave
Ráno ju nájdem vpyžame na zemi, na kolenách, ťuká do telefónu.
„Peťuš, ty si už hore. “ volám na ňu prekvapene.
„Odpisujem Arimu,“ precedí medzi zuby, nenechá sa vyrušovať.
Sú ako ostatní
štebotavé dievčatko na vozíčku
každý sa otočil
usmieval
dospelá slečna
Naivná matka
Otvorím dvere, sedia pri veľkom stole, hrajú meno mesto. Terapeutka Alenka sa smeje, Peťo vykríkol vec na „m“ márna sláva. Dovezie mi rozosmiatu Petru. Prejdem úzkou chodbou do výklenku, aby som mohla otočiť vozík, oprieť ju ostenu, rozostrieť fusak aznova ju posadiť.
Urputné čakanie na Niečo
mami
bojím sa nahlas ale
som šťastná
šťastie mojej veľkej malej
Na vážkach
Nedeľa prebieha relatívne vpohode, púšťa si pesničky, spieva. Občas vyprskne hnevom, ale nič výnimočné. Popoludní ideme sbratom pozrieť mamu. Počuje, ako sa telefonicky dohovárame.
Vzácne okamihy
neviem kde blúdia ľudia
vychádzajúci mimo svojich tiel
mávam strach
že ju už nestretnem
Ja nič nemusím
Posledná návšteva ukamaráta -psychoterapeuta. Cítim sa uvoľnene, zámerne kráčam pešo stredom mesta, vychutnávam vnútorný pokoj, príval novej energie. Ľudia prúdiaci všetkými smermi mi už nepripadajú takí cudzí, vzdialení, nie som na druhom brehu, som medzi nimi, snimi.
Keby som vtedy vedela, že raz dokážem prísť až sem, nebolo by to pre mňa také stresujúce, beznádejné, zúfalé.
Kytica z balónov
Plagáty po celom meste pútajú pozornosť, okrem bohatého programu, súťaží, spevu, tanca, divadielok, sľubujú aj vzácneho hosťa zPrahy – Lucku Vondráčkovú. Jej sen, jej idol, sjej pesničkami zaspáva, aj vstáva, má kazety, veľký plagát na skrini, fotografiu svlastnoručným podpisom avenovaním – Čaves Péťo. - odpoveď na list, ktorý som za ňu napísala, do školy pôjde orok, nepozná ešte všetky písmenká. Aj znej raz bude speváčka presne ako Lucka.
Neviditeľná
Zvoní. Na hodinu. Konečne. Všetky decká milujú prestávky, ja nie.
Sociálne odkázaná
Sociálna odkázanosť. Stýmto výrazom som sa stretla po prvýkrát. „Pred umiestnením do stacionára potrebujete mať schválenú žiadosť na sociálnu odkázanosť,“ informuje ma riaditeľka. „Podáte ju na VÚC, až po schválení môžete dať žiadosť knám.
Zaháňanie úzkosti
na hrudi čižma
znamenie
opakovania chyby
príliš vcítená
Všetci sme divní
Ráno si pospím, je sobota. Zídem dole, pozerá vpyžame telku. Idem rovno do kúpeľne, nebudem sa jej vnucovať pozdravom Dobré ráno, na ktorý buď neodpovie, alebo spôsobom: „Ako komu. “
Raňajkujem vkuchyni, keď prechádza do svojej izby, pozdraví.
Nepríjemné nielen počasie
Celú noc sa vetrisko opiera do okien, sneží, prší, či čo to robí. Bola som odhodlaná vstať radšej ošiestej, aby sme mali bližšie na zastávku, aj zo zastávky do stacionára. Pred šiestou pozerám zokna. Vonku je hnusne, Petra išla spať takmer opolnoci, kým poslúchla, išla sa osprchovať aumyť si vlasy.
Presne ako ja
od rána naťahuješ ruky
je ich čoraz viac
neustrážila som obal
chobotnička
Náladová
Večer sa vráti zfilmu oRichardovi Mullerovi nadšená, rozpráva, ako ju dostal, aj si poplakala, tvári sa, akoby sa nič nestalo.
Ráno pozerá vpyžame telku, neskôr sa šupne znova do postele. Skladám vobývačke prádlo, keď na mňa volá: „Mamúšik. “
Prídem za ňou: „Potrebuješ niečo.
Stihla by som, ale neujdem
vlete
sdobrou náladou
vstávam aj zaspávam
radosť blčí ako oheň
Nehľadať prečo
Prichádzam kstacionáru, po druhej strane ulice ide Tomáš, spoznal ma aj bez Petry: „Dobrý deň, teta. “ kričí na mňa veselo. Mladý muž, odhadujem mu tak tridsaťpäť.
Vpondelok som stretla troch, navzájom si vykrikovali: „Petina mama ide.
Živá
berieš ma ako barlu
ktorej sa chceš zbaviť
lenže bez nej
nepostojíš
Poradňa pre nedonosené deti
Po troch mesiacoch konečne domov. Malinký človiečik, ešte nemá ani predpísanú váhu, iba čosi okolo 2400g. Vtermíne narodené deti by domov ani nepustili, ale na tohto malého predčasníka, ako ich tam volajú, je to riadna šupa, veď začínala s970g aprišli časy, keď klesla na 720, tak niet očom premýšľať. Sama dýcha, pekne papá, priberá, iba očká sú trošku červenkasté, slabý zápal, sestrička nám podáva kvapky, treba ich ešte dobrať.
Život nie je výkres
nenamáčaj ma
do tvojej čiernej
obomi rukami chránim
môj farebný
Spomienky na november
Všetko sa to zbehlo tak náhle anečakane. Vnovembri malá ochorela, zostala som sňou pár dní doma, na OČR –ke. Kto by si bol vtedy pomyslel, že je to navždy. OČR – ka sa zmenila na PN – ku, tá na materskú.
Sama neviem
pan Hubáček
maľoval stále ten istý zámok
vrôznych ročných obdobiach
ustavične prežúvam jedinú tému
Deň ešte neskončil
Vrátim sa okolo štvrtej, všade ticho. Nakuknem do jej izby, otočí sa od stolíka: „To si ty. “ neskrýva sklamanie. „Myslela som, že Monka.
Dočasná strata
cit ktebe stuhol
nárazmi sa rozmelnil
vyplnil praskliny chodníkov
dohladka vypitvaná
Vytočená
„Peti, zajtra ti idem kdoktorke pre recept na lieky. Zastavila som sa unej dnes, mala veľa ľudí, zajtra bude mať čas medzi pol jedenástou ajedenástou. “
„Aj ja chcem ísť. Abudeš ma čakať včakárni.
Bezvýchodisková
prestávam sdialógom
vyčerpaná nepochopením
aj keď ťa usvedčím
schováš sa za diagnózu
Sklamanie
Nedeľa prebieha nekonfliktne. Petra vo svojej izbičke, ja vo svojej, stretávame sa len pri raňajkách apri obede. Poprosí ma, či by som jej nenahrala videjko pre Petra A. , chce mu poďakovať za pesničku aza rady, ktoré jej dáva do života alen vďaka nim je tam, kde je.
Nasiaknutá slnkom nerozumiem tvojej tme
nie som ty
len stojím vedľa
odstrihli ťa
ako každé iné dieťa
Uvidíme
Pobyt vstacionári je na tento týždeň vyčerpaný, dnes máme na programe psychológa. Ráno ako obvykle, nech sa ja správam akokoľvek, do vývrtky sa dostane sama. Ideme až na jedenástu, nebudem počúvať jej útoky. Zatvorím sa vo svojej izbe, pustím si rádio.
Bezmocné mlátenie
je ľahšie
keď si na mňa zlá
môžem sa bez výčitiek hnevať
neľutovať ťa
Raz za mesiac
Pozajtra príde Mirko. Zámerne ani nemuknem, nech si Petra niečo nevymyslí anezostane doma. Keďže netuší, sama mi navrhne, aby som pre ňu prišla až otretej, už ani neviem, zakého dôvodu. Mädlím si ruky, len aby sa niečo nepokazilo.
O veselých a smutných
hryzkám langoš po okraji
kolom dokola
rozjarená prudkým skokom
zo zimy do leta
Mama má Emu
„Mohol by som prísť budúci týždeň, ktorý deň sa ti to hodí. “ oznamuje nadšene môj milý.
„Neviem. Petre sa pohoršilo.
Miesto na krku
si závažím
ktoré neviem niesť
naučím sa
zažiariš ako šperk
O Zuzke Fazuľke
Jedného večera, keď mamička dočítala dievčatám na dobrú noc rozprávku oJankovi Hraškovi, knižka zostala otvorená práve na stránke, kde Janko preskakuje potok smisou halušiek na hlave. Atak, chtiac – nechtiac, vypočul si tento rozhovor: „Čo keby sa nám narodila sestrička, aspoň ako fazuľka maličká. Najskôr by sme mamičke pomáhali pri prebaľovaní, kúpaní, kočíkovaní aneskôr, keď vyrastie, budeme mať kamošku na hranie. Vtrojici nám bude veselšie.
Jeden z nesplnených
vo sne bola malá
rozbehla sa s deťmi
zabudla že nechodí
vrávorala medzi nimi
Cesta
Treba začať. Niečo podniknúť. Vydať sa na cestu. Len nezostať na mieste, nevzdať to, neustrnúť.
Predčasne
odstrihli mi ťa predčasne
prišili na chrbát
už dozreli stehy
skladám ťa
Nechcem byť myškou
Ráno nájdem na stole prilepený žltý lístoček písaný rukou súryvkami textov Tomáša Klusa. Oznam, že si sama urobila raňajky a ušetrila mi tým prácu, miesto podpisu srdiečko sMiluji tě. Pekne nám začína deň, usmievam sa: „To naozaj mňa. “
„Áno.
Snaha porozumieť a odpúšťať
hovoríš mamuška
naznačíš dlaňou vedľa seba miesto
akoby razom niekto zteba vyhnal zlo
ponúkam niečo
Snažím sa
„Zajtra môžeme ísť neskorším autobusom. Už viem, ako to tam ráno chodí. Obedy aj tak vyberajú sociálne, nie klienti. Hlasuje len ich osem ručičiek.
Aké by bolo ľahké
zbaviť sa ťa teraz
keď všetkých blízkych nenávidíš
vzdialení cudzí sú ti najbližší
okrem teba všetci vedia
Tak či tak
„Peti, zo sadky mi odpísali. Od januára budú znova vyznačené nízkopodlažné autobusy vcestovnom poriadku. Na tieto dva mesiace mi vypísali linky, ktoré nám idú zo Sihote. Buď pôjdeme 6.
Tam v hniezde všetko začína
mala si rozkvitnúť začiatkom jari
priniesol ťa Mikuláš
dnes
bocian ukladá nečakané
Hypochonder
Kým je vstacionári, zabehnem za doktorkou, vysvetlím jej situáciu, odovzdám dokumentáciu atlačivo na vyplnenie. Objedná nás na pondelok, okolo desiatej, vtedy býva ambulancia prázdna, bude mať čas venovať sa jej. Dcéra vie najlepšie, čo potrebuje, odkázala doktorke rovno, že krv zobrať nepotrebuje. Súsmevom súhlasí, pozná Petru od narodenia, je informovaná aj ojej súčasných psychických problémoch avýkyvoch nálad.
Jedna z nich
Pripravujem dcéru na pobyt vstacionári, nech nie je prekvapená, prípadne urazená.
„Vieš, sú tam aj mentálne postihnutí. Je to také vzájomne obohacujúce spolužitie. Od teba sa môžu niečo naučiť, oni zasa pomôžu tebe, keď nedočiahneš, alebo budeš mať problém spresunom.
Nepočúvaš, možno si prečítaš
Tvoje sestry mi vyčítajú, že si rozmaznaná asprávaš sa ku mne drzo, nevďačne. Nerada to počúvam. Správaš sa tak, ako som ťa vychovala. Nech nepociťuješ, že si odkázaná na pomoc iného.
Nepočúvaš, možno si prečítaš II
Zostáva mi len veriť, že si vtom svojom svete šťastná.
Nebola si. To len ja som stratila trpezlivosť, do nekonečna sa ti prihovárať aznášať tvoje zlé nálady, odmietala nechať si kaziť tú svoju.
Vyslobodenie
„Dobré ráno. “
„Už si zakúrila. Mám pocit, akoby vkuchyni bolo otvorené okno. “ kričí miesto pozdravu.
Ja ja ja
Vzdialená realite, ustavične obviňuje najbližších znepochopenia. Našťastie má na fejsbuku naozajstných priateľov, ktorí stoja pri nej. Zažili niečo podobné alen oni vedia, ako jej pomôcť. Ak nachvíľu opustí svet predstáv, znova opakuje výroky, citáty, slová múdrych, frázy, zktorých sa nepoučí.
Pokus o mier
„Čo keby si nás prišla pozrieť do Nemšovej. Ešte si unás sama autobusom nebola. Vutorok je sviatok,“ prihovára sa mi skorozať.
Skôr, než stihnem zareagovať, Petra kričí: „Len choď.
Bez divákov
„Dobré ránko,“ pozdravím dcéru. Včerajší deň prebehol takmer nekonfliktne, skúsim byť ústretová.
„Čo keby si sa osprchovala a umyla si vlasy. Pozvala by som ťa na obed do reštaurácie.
Oneskorená puberta
Prišla mi esemeska od kamošky. Oznamuje, že je vmeste sLízou, dvojročným dievčatkom, ktoré raz do týždňa opatruje, chodí sním na prechádzky. Môžeme sa stretnúť. Rada.
Nevyliečiteľný optimizmus
„Prišla mi pozvánka na stretko zo základnej. Chápeš. Minule som stretla učiteľku ztretej triedy atak som si povzdychla, že škoda, že sme stratili na seba kontakt sdeckami, rada by som sa s nimi stretla. Zo strednej máme pravidelne každých päť rokov atýchto som videla naposledy, keď som mala sedemnásť.
Doživotná trauma
Kráčam sdcérou k psychológovi, celou cestou sa mi vyhráža: „Veď počkaj, Mirko si ťa podá, písala som mu, ako sa ku mne správate. “
„Fajn. Tak konečne môžem byť aj ja prítomná pri vašom rozhovore. “
„To ani náhodou.
Chemoterapia
púšťam zlú správu tak akurát
pár centimetrov od tela
posledné týždne
pribúdajú geometrickým radom
Do Vianoc ďaleko
„Napísala som tatinovi, nech mi zavolá. Chcela som sa spýtať, či by išiel so mnou na ten koncert, keď mi psychológ odporučil, že by som nemala všade chodiť len smaminou. Skôr, než som sa ktomu dostala, tatino mi začal nadávať. Jeho Sylvia ma sleduje na fejsbuku avšetko mu donáša.
Vo dvojici
vlastné dlane slúžia
na robotu
pohladenie detí
dokázala by ich zomknúť modlitba
Dojatá pozornosťou
dospelá viac
než by som si priala
deti ma potrebujú ešte
mama už